Tomáš KolárShizuoka University in #Japan claims this will be the world’s first experiment to test elevator movement in the vacuum of space. #spacetech https://t.co/MBN92mnJ84
— Silicon Republic (@siliconrepublic) September 7, 2018
O vesmírnom výťahu snívame už viac ako sto rokov. Prvýkrát tento termín použil ruský vedec a zakladateľ modernej kozmonautiky Konstantin Ciolkovskij v roku 1895, inšpirovala ho k tomu návšteva Paríža a pohľad na Eiffelovu vežu.
Ako ďalší prišiel s konceptom vesmírneho výťahu americký fyzik Jerome Pearson v roku 1970, no jedinú pozitívnu reakciu dostal od autora sci-fi literatúry. „Trvalo mi päť rokov, kým som našiel editora, ktorý bol natoľko sebaistý, aby povedal, že to je fyzikálne možné,“ povedal Pearson pre ABC News.
Na Ciolkovského s Pearsonom nadviazal jeden z najznámejších autorov sci-fi literatúry, Arthur C. Clarke, ktorý v roku 1985 vo svojej knihe Rajské fontány napísal: „Orbitálny výťah bude postavený asi 50 rokov po tom, ako sa ľudia prestanú smiať.“
Pýtate sa, prečo by sa mali ľudia smiať? Na papieri je totiž vesmírny výťah najväčším projektom v dejinách ľudstva. Podľa Clarka by káble museli mať dĺžku minimálne 35-tisíc kilometrov. Zároveň by museli byť z jednej strany prichytené o nejakú výškovú budovu v okolí rovníka a z druhej strany by museli mať protiváhu, ktorej veľkosť by zodpovedala malému asteroidu.
Najneskôr v roku 2050
Aj preto japonskí vedci z fakulty inžinierstva na univerzite v Šizuoke postupujú pri prelomovom experimente pomaly. V priebehu budúceho týždňa vypustia do vesmíru miniatúrny výťah z kozmodrómu Tangašima. Kabínka výťahu meria iba 6 x 3 x 3 centimetre a bude sa pohybovať po desaťmetrovom kábli natiahnutom medzi dvoma malými satelitmi. Na oboch satelitoch bude pripevnená kamera, ktorá bude neustále monitorovať ich pohyb. „Pôjde vôbec o prvý pokus, pri ktorom otestujeme pohyb výťahu vo vesmíre,“ povedal hovorca univerzity pre portál outerplaces.com.
Japonskí vedci chcú týmto spôsobom získať dáta, ktoré by mohli poslúžiť pri vývoji väčšieho prototypu. Ten by sa jedného dňa mohol stať predlohou skutočného orbitálneho výťahu, ktorý by prepojil povrch Zeme s obežnou dráhou.
Hlavným cieľom však je, aby sa do kozmu pomocou výťahu dostali turisti. Japonskí vedci hovoria o roku 2050 ako najneskoršom termíne. „V teoretickej rovine je vesmírny výťah veľmi prijateľná alternatíva. Cestovanie po kozme sa v budúcnosti môže stať populárnym,“ uviedol šéf výskumného tímu Jódži Išikawa pre New York Post.
Na čo by bol kozmický výťah vlastne dobrý? Podľa vedeckých výpočtov by značným spôsobom zlacnil cenu za prepravu ľudí a materiálu do vesmíru. Nemuselo by sa používať drahé špeciálne palivo, keďže výťah by, na rozdiel od súčasných systémov, slúžil na dlhodobé používanie. Vo vesmíre by ho udržala kombinácia niekoľkých fyzikálnych faktorov, zásadnú úlohu by hrala odstredivá sila. Teoretických konceptov vesmírnych výťahov existujú desiatky, ale až doteraz sa nikto nepokúsil niečo podobné naozaj vyrobiť a dokonca priamo otestovať.
Problémom je materiál
Na mieste je teda otázka, v čom spočívajú najväčšie prekážky pri realizácii vesmírneho výťahu, ktorý sa donedávna považoval len za pojem zo sci-fi literatúry.
Najväčším problémom je podľa odborníkov nosné lano výťahu, respektíve materiál na jeho výrobu. Musí byť mimoriadne pevné, avšak ľudstvo zatiaľ nepozná materiál, ktorý by mal potrebné parametre. Vedecká obec však uvažuje o diamantových nanovláknach či uhlíkových nanotrubičkách.
Práve na tieto trubičky sa spolieha japonská spoločnosť Obayaši, ktorá sa spolu s univerzitou v Šizuoke na experimente podieľa. Podľa predstaviteľov firmy sú uhlíkové nanotrubičky veľmi pevné, ale zároveň aj krehké – ak bude čo len jeden atóm uhlíka mimo svojho miesta, celá štruktúra sa „rozmotá“, a to bude mať fatálne následky.
Napriek tomu Japonci nestrácajú optimizmus a veria, že už čoskoro bude vyrobené cenovo dostupné lano z uhlíkových nanotrubičiek, ktoré by bolo asi 20-krát silnejšie ako oceľové.
Japonskí vedci plánujú postaviť vesmírny výťah. Zdroj – YouTube
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
