Príbeh mladého kňaza, ktorý hľadal pravdu o celibáte

Michal Lajcha sa narodil v roku 1984 v Ilave. Pochádza z Trenčianskej Teplej, je najstarší z piatich súrodencov.

Vyštudoval gymnázium a neskôr teológiu v teologickom inštitúte v Badíne pri Banskej Bystrici. Keď ho v roku 2009 vysvätili za kňaza, mal 25 rokov. Celibát sľúbil rok predtým.

Rok pôsobil v Detve, odtiaľ ho preložili do Partizánskeho, potom do Prievidze, rok bol kaplánom v Žarnovici. Od roku 2015 je správcom farnosti v Kľaku.

Mladý správca farnosti prešiel cestu od vášnivého obhajcu celibátu počas štúdia až po kritika cirkevnej demagógie, ktorý volá po dobrovoľnom celibáte rímskokatolíckych kňazov. V knihe Tragédia celibátu – mŕtva manželka, ktorá mu práve vychádza, tvrdí, že celibát ako podmienka kňazstva je osem storočí hnisajúca rana rímskokatolíckej cirkvi. Jediným riešením je podľa neho znovu vysväcovanie ženatých.

„Odsúdia ťa a pomyslia si, že si blázon… Byť bláznom kvôli pravde? Stojí mi to za to!“ píše katolícky kňaz Lajcha v úvode knihy, ktorú napísal spolu s kňazom Petrom Lucianom Balážom.

Neotvorili v nej len teologické rozpory v dobových pohľadoch na sexualitu, ale aj otázky, prečo prestala cirkev svätiť otcov a manželov za kňazov, alebo prečo grékokatolíci nemajú pedofilné škandály.

Katolícky kňaz odmietol celibát

Keď sme sa s Michalom Lajchom stretli na fare v Kľaku, pôsobil unavene. Kniha bola už v tlačiarni a o niekoľko dní neskôr sa chystal odhaľovať pamätnú dosku svojmu predchodcovi – kľakovskému katolíckemu farárovi Rudolfovi Kluchovi, ktorý bol otcom troch detí.

Pri pohľade na muža, ktorý aj napriek únave vyzerá v rifliach a obtiahnutej košeli ako americký herec, človeku prebleskne hlavou, že takto si určite kňaza nepredstavoval.