L. Kováč: O zmysle ľudského života
Nie je to optimistické čítanie – pre šťastnú budúcnosť človeka a ľudstva nevidí nijaké racionálne dôvody, skôr naopak.
Literatúru tohto typu zvyknem obchádzať širokým oblúkom. A to napriek tomu, že som sám do nej občas prispel. Ale uznajte: jedni to zvedú na pánaboha a potom už netreba čítať ďalej; druhí (medzi nimi aj známe osobnosti filozofie či vedy) sa púšťajú do kvázifilozofických úvah, popravde nudných táranín o ničom. Svoje výplody radšej nezaraďujem. Píšem len o tom, čo poznám z vlastného štúdia, za zvyšok neručím.
Kováča ku mne nejako prepašovali, ako e-knihu. Pretože je to človek a autor, ktorého si vysoko vážim, a neprekračuje to sto strán, rozhodol som sa čítať. Ako som čakal: číta sa to veľmi dobre, je to vysoko erudované kompendium dnešného stavu vied o človeku a Kováčovho kritického pohľadu naň. Skvelé čítanie, dokonca som to zvládol na jeden záťah.
Ale čo to má spoločné so zmyslom ľudského života? Až po osemdesiatu stranu som bol presvedčený, že Kováč nám podsúva náhradnú tému, ktorá je jeho doménou – až potom mi zaplo.
