Denník N

Britský psychológ: Ľudia páchajú najhoršie zverstvá v mene dobra

Stephen Reicher. vystúpil v Bratislave na konferencii Hranice, normy a konflikty. Konferenciu organizoval Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied v spolupráci s univerzitou Loránda Eötvösa v Budapešti, Jagellonskou univerzitou v Krakove a univerzitou v St. Andrews. Foto N - Vladimír Šimíček
Stephen Reicher. vystúpil v Bratislave na konferencii Hranice, normy a konflikty. Konferenciu organizoval Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied v spolupráci s univerzitou Loránda Eötvösa v Budapešti, Jagellonskou univerzitou v Krakove a univerzitou v St. Andrews. Foto N – Vladimír Šimíček

Britský sociálny psychológ Stephen Reicher sa preslávil väzenským experimentom pre BBC. Dnes varuje, že od genocídy je spoločnosť ešte ďaleko, niektoré kroky smerom k nej však už urobila.

Za významný krok ku genocíde považuje sociálny psychológ STEPHEN REICHER takzvaný monopol na cnosť. „Hitler vytvoril o Nemecku predstavu ako o čistej, ušľachtilej a cnostnej krajine. Ak tomu veríte a zároveň ste presvedčení, že ľudia, ktorých ste zaradili do skupiny ‚oni‘, by túto čistú spoločnosť mohli ohroziť, potom sa ich likvidácia zmení na ochranu záujmov cnostnej spoločnosti. Na svete sú miesta, kde sa k tomu zase približujeme,“ vraví vedec v rozhovore pre Denník N.

Dochádza v Európe k nárastu intolerancie?

Jednoduchá odpoveď je, že áno.

Prečo?

To už nie je jednoduchá odpoveď. Ak chceme uvažovať o príčine nárastu intolerancie, začať by sme mohli pri tom, že mnohí ľudia si prechádzajú ťažkými časmi. Finančná kríza z roku 2008 viedla k tomu, že si ľudia museli utiahnuť opasky. Komunity, v ktorých žili, sa ocitli pod tlakom, a s nimi aj javy ako solidarita a lojalita. Tak sa vytvoril priestor pre populistov, ktorí ponúkajú jednoduché a príťažlivé, no polarizujúce riešenia.

Hovoríte o ťažkých časoch, no harvardský psychológ Steven Pinker argumentuje, že svet sa globálne zlepšuje – klesá celosvetová chudoba, ale aj počet vojen či vrážd. Čo vy na to?

Vo svete je viac bohatstva, ale aj nerovnosti. Čo sa týka Európy, nežije v nej veľa ľudí, ktorí sú takí chudobní, že by zomierali od hladu. No na druhej strane je v nej veľa ľudí, ktorí majú často iba toľko, že ich ohrozuje sociálne vylúčenie. Ak sa pozrieme na nárast prívržencov krajnej pravice – obzvlášť v 30. rokoch minulého storočia –, zistíme, že sa k nej hlásili nie tí najchudobnejší, ale tí, ktorí boli nad priemerom a hrozilo im, že niečo stratia. Videli, že sa postupne blížia ku skupinám pod sebou, hoci tvrdo pracovali na tom, aby boli lepší ako oni. Ani Trumpa nevolili najmä tí, ktorí by ročne zarábali menej ako 30-tisíc dolárov. Medzi jeho voličov patrili hlavne ľudia s ročným príjmom nad 30-tisíc. Išlo o ľudí, ktorí tvrdo pracovali, aby boli niekde v strede, a teraz sa báli straty.

Straty čoho konkrétne?

Nielen straty práce či domova, ale aj znakov, ktoré ich odlišovali od tých, ktorí boli pod nimi. Báli sa straty spoločenského statusu.

Stephen Reicher (1956) 

Britský sociálny psychológ pôsobí na škótskej univerzite St. Andrews. Vedec sa zaujíma o psychológiu davu a v minulosti sa preslávil aj väzenským experimentom pre BBC. Minulý týždeň prišiel do Bratislavy, aby vystúpil na konferencii Európskej asociácie sociálnej psychológie (EASP) s názvom Hranice, normy a konflikty. 

Išlo o oprávnené obavy?

Veľa ľudí to tak cítilo. Problémom Hillary Clintonovej v prezidentských voľbách bolo, že ich problémy nijako nepomenovala. Podľa nej bolo v americkej spoločnosti všetko v poriadku. No bola tu časť populácie, ktorá si myslela, že na ňu zabudli, mala pocit, že sa rúti do priepasti a nikto si ju nevšíma. Takým ľuďom sa politický systém odcudzil, čo vytvorilo priestor pre antisystémových politikov, ako je Trump. Porušoval zabehané pravidlá, takže okolo neho vznikla aura, že nie je „bežným“ kandidátom. Keď si z neho liberáli uťahovali, ľudia to vnímali tak, že je to reakcia urazenej elity odtrhnutej od reality.

Čiže tvrdíte, že Trump ťažil z pocitu ľudí, že ich establišment ignoruje?

Áno. Keď ho voliči porovnali s Clintonovou, podľa ktorej ľudia nemali žiadne problémy, začali mu načúvať. Trump pomenoval žitú skúsenosť ľudí, čo im v politike chýbalo. To, samozrejme, neznamená, že riešenia, ktoré ponúka, sú správne. Podľa mňa však liberáli zlyhali, lebo im unikla obrovská skupina ľudí, ktorým sa nevedeli prihovoriť.

V jednej zo svojich prednášok hovoríte, že Trump je „toxickým lídrom“. Čo to znamená?

Trump prehlbuje bariéry medzi ľuďmi, polarizuje spoločnosť a politický dialóg robí nemožným. V liberálnej demokracii verejne diskutujeme o politike – nebojujeme, ale rozprávame sa a veríme, že aj diskusia s človekom, ktorý má iný názor, nás posilňuje, lebo nám pomáha hlbšie premýšľať o veciach. Z debaty o veciach verejných nikoho nevylučujeme a diskutujeme s rešpektom a úctou. No Trump hovorí, že ak ste iní, ste zlí a treba vás zničiť. Podľa Trumpa existuje iba jeden spôsob, ako sa pozerať na veci, ten jeho. Takže ak sudca rozhodne proti nemu, povie o ňom, že neháji americké záujmy. Clintonovú zase navrhuje zavrieť do väzenia. Zničenie, o ktorom som hovoril, môže mať mnoho podôb – od rečí na tribúne cez vyhostenie z krajiny a zatvorenie do väzenia až po fyzické násilie a genocídu. Tak ďaleko ešte nie sme. Ale čoraz viac sa ocitáme v situácii, že mizne slušnosť, dialóg a rešpekt k inakosti. Toto by som nazval ako toxické.

Podporovatelia Trumpa, snímka z tohto roku. Foto – TASR/AP

Hovoríte, že od genocídy sme ešte ďaleko. Čo by sa muselo stať, aby ľudia dospeli až tam?

Vyžaduje to, aby sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Morálka

Rozhovory

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie