Denník N

Pod Bratislavou je toxické jazero, už 20 rokov ho ignorujú

Výroba v Dimitrovke. Foto – F. Zervan/Vzostup a zánik bratislavskej Dynamitky
Výroba v Dimitrovke. Foto – F. Zervan/Vzostup a zánik bratislavskej Dynamitky

Politici a úradníci už dvadsať rokov vedia o zamorení podzemnej vody zo starej chemickej skládky, a predsa nekonali. Kto má zasiahnuť – Babiš, Bratislava alebo štát?

Ochranu vody dali poslanci po veľkej hystérii do ústavy, v skutočnosti však podzemné vody nechránia. O skutočných problémoch s vodou veľa vie Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Nechce sa už prizerať, ako sa podzemím Bratislavy šíria chemikálie a úradníci to roky nedokážu zastaviť. Pátrala po dôkazoch a teraz vyzýva politikov, aby zasiahli.

Neďaleko za diaľničným obchvatom Bratislavy v smere na juhovýchod sa začína mestská časť Vrakuňa s takmer 20-tisíc obyvateľmi. Nové ulice sú nahusto zastavané a dostávajú názvy podľa kvetov a bylín.

V podzemí niekoľko metrov pod touto oblasťou je toxické jazero. Podzemnú vodu zamorili chemikálie zo starej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova zvaných Dimitrovka.

Domáci to tušia, varujú ich, aby nepoužívali vodu zo studní. Zdroj nákazy podzemnej vody však nikto neodstraňuje a toxíny sa tak šíria ďalej.

Denník N získal priamy dôkaz o zamorení. Mapa vypracovaná po prieskume pre neďaleký Slovnaft ukazuje, že od skládky sa toxíny dostali podzemím už takmer osem kilometrov ďaleko v smere na Šamorín.

Pre haváriu spred štyridsiatich rokov Slovnaft dodnes monitoruje širokú oblasť. Vrty ukázali, ako ďaleko postúpilo znečistenie podzemnej vody chlóreténom – rakovinotvornou látkou, ktorá je otravou pre človeka a zasahuje aj reprodukciu.

vrakuna_znecistenie_WEB

Možno aj DDT a iné pesticídy

„Čo všetko tam ešte je, to stále nevieme. Dajú sa tam očakávať pesticídy, napríklad DDT, ktoré sú už dávno zakázané,” hovorí Alena Trančíková, zodpovedná v bratislavských vodárňach za životné prostredie.

„Zistilo sa, že to sú jedovaté látky, ktoré sa nerozkladajú alebo sa rozkladajú na ešte jedovatejšie látky. Nameriate ich aj po 50 rokoch. U ľudí a zvierat sa hromadia v tukoch.“

Skládka je zavezená zeminou, miestami zarastená vysokou trávou a kríkmi. Občas zo zeme trčia žlté trubice po prieskumných vrtoch. A vo vzduchu trochu zapácha chémia, najmä bližšie pri zemi.

Z čiastkových výsledkov predchádzajúcich výskumov vyplýva, že vo vode pod skládkou a v okolí je zrejme aj atrazín, ktorý poškodzuje hormonálnu sústavu, či simazín. Ten môže po vypití kontaminovanej vody poškodzovať pečeň, obličky, štítnu žľazu, či spôsobovať rakovinu. V zemine na mieste skládky experti objavili aj smrtiaci insekticíd DDT či karcinogénny hexachlórbenzén.

Odborníci, ktorí skládku v minulosti skúmali, to označili za predbežné zistenia, prítomnosť látok však nevylúčili.

Ako sa tieto nebezpečné látky dostali do zeme a prečo ich doteraz nikto neodstránil?

Pitná voda nie je zatiaľ v ohrození

Žitný ostrov tvorí nepriepustné skalné podložie, ktoré v podzemí zadržiava vodu. Od Devína smerom na východ je toto podložie v hĺbke asi 15 metrov. V Podunajských Biskupiciach prudko klesá a znovu sa vyvýši až za Gabčíkovom. Podložie vytvára veľkú nádobu vyplnenú štrkom, pieskom a v nej je voda.

Práve do tejto „podzemnej nádrže“ vyteká roky odpad zo skládky vo Vrakuni.

Vodné zdroje, z ktorých Bratislava čerpá vodu, sú nateraz mimo ohrozenia. „Rýchlosť prúdenia podzemných vôd je tri až päť kilometrov za desať rokov,“ vraví Trančíková. „Do vodného zdroja by to teda dotieklo za nejakých dvadsať rokov. Keď to tam raz dotečie, bude neskoro. Tú vodu už nikdy nevyčistíme.“

Bratislava, 4.5.2015.Bývalá skládka chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa. Foto N - Tomáš Benedikovič
Skládka zasypaná zeminou je pri hlavnej ceste. Foto N – Tomáš Benedikovič

V ohrození sú podľa Trančíkovej ľudia, ktorí majú vo Vrakuni a na začiatku Podunajských Biskupíc navŕtané studne a čerpajú z nich vodu. „Život nad skládkou by nebol bezprostredne nebezpečný. Vodou zo studní však polievajú záhrady a sekundárne si tak zamorujú územie, na ktorom žijú.“

Geológ: Vedia to už dávno

Geológ Stanislav Klaučo oblasť okolo starej skládky skúma už dlho. „Prieskum, v rámci ktorého odoberali vzorky vody, robili už začiatkom 80. rokov,“ vraví. Na merania mali vtedy iné kritériá a nedajú sa s dnešnými porovnávať. No už vtedy tam zistili zvýšený výskyt nebezpečných látok, niektoré pochádzali z blízkeho letiska. Našli aj látky z Dimitrovky.

„Považujem za nezmysel, že by o skládke a jej vysokej nebezpečnosti pre podzemné vody nevedeli na ministerstve životného prostredia už pred rokom 2011,“ vraví Klaučo. Reaguje na výhovorky úradov, že skládku a podzemnú vodu musia podrobne preskúmať.

Slovenská agentúra životného prostredia robila v rokoch 2008 až 2010 z eurofondov štúdie hodnotenia vplyvov environmentálnych záťaží. Už vtedy skládku označili za „prioritnú vysokorizikovú z hľadiska ohrozenia pôdy, zdravia obyvateľstva, územného a socioekonomického rozvoja“.

V roku 2009 Ružinov predložil projekt na sanáciu skládky. „Aj na to zabudli?“ pýta sa Klaučo.

Bratislava, 4.5.2015.Bývalá skládka chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bratislava, 4. mája 2015. Bývalá skládka chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa. Foto N – Tomáš Benedikovič

Komu patrí skládka, kto je vinný?

Vlastníkom Dimitrovky, dnes Istrochemu, je Agrofert Andreja Babiša, českého ministra financií. Firma neodpovedala na otázky, aké látky a v akom množstve sú uskladnené pod zemou a ako sú zabezpečené proti úniku do podzemia.

Odborníci sa obávajú, že chemikálie sú voľne uložené v zemi alebo v slabých sudoch a iných obaloch. „Trinásť rokov tam vyvážali odpad z chemickej výroby do suchého ramena Dunaja. Nahádzali tam nielen sudy, ale všetko, čo im prišlo pod ruku,“ vraví Trančíková.

Agrofert reaguje, že táto ekologická záťaž vznikla takmer pred 60 rokmi, spoločnosť nie je jej pôvodcom a do spoločnosti Duslo/Istrochem majetkovo vstúpili až v roku 2002.

Bratislava, 4.5.2015.Bývalá skládka chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa. Foto N - Tomáš Benedikovič
Na mieste skládky je splanírovaná zem a stopy po geologickom vrte. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skládku navyše v osemdesiatych rokoch previedli do majetku Národného výboru Bratislava – dnes je teda majetkom mesta. Babišova firma preto tvrdí, že neexistuje žiadny právny rámec pre účasť Agrofertu na likvidácii skládky a ide o záležitosť štátu.

Vedenie Bratislavy, ktorej patrí pozemok so skládkou, odkazuje, že ministerstvo životného prostredia tam robí geologický prieskum a mesto spolupracuje. Bratislava bude žiadať odstránenie skládky a primátor Ivo Nesrovnal (nezávislý) odkazuje, že problém dlhodobo nik neriešil.

Výroba èistých chemikálií v Chemických závodoch Juraja Dimitrova (CHZJD) v Bratislave 11. januára 1989. Na sn. operátor Roman Damborský nastavuje prietok odoberanej vzorky xylenu. Foto: Ivan Rychlo/TASR
Výroba čistých chemikálií v Chemických závodoch Juraja Dimitrova (ChZJD) v Bratislave 11. januára 1989. Na snímke operátor Roman Damborský nastavuje prietok odoberanej vzorky xylénu. Foto – TASR/Ivan Rychlo

Zamorené je celé Slovensko

V Registri environmentálnych záťaží je 279 potvrdených environmentálnych záťaží, reaguje zasa ministerstvo životného prostredia, a všetky nie je možné odstrániť naraz.

O skládke vo Vrakuni tvrdí, že je prioritou štátu a po geologickom prieskume urobia analýzu rizika. Na otázky, odkedy na ministerstve o znečistení vedia, čo doteraz urobili na jeho zastavenie a či varovali miestnych obyvateľov, ministerstvo už neodpovedalo.

„Po dlhom období nekonania sa tam konečne niečo robí,“ hovorí Jozef Čopan, konateľ spoločnosti Dekonta Slovensko, ktorú si ministerstvo najalo na geologický prieskum. Definitívne výsledky budú zrejme v júli. Odhaduje, že skládka by mohla byť zaradená do zoznamu lokalít na sanáciu už v decembri.

„Znečistenie tam už je roky. Ak niekto pije vodu z vlastnej studne bez predchádzajúcich analytických rozborov, tak sa mu čudujem. Pri prieskume voda v niektorých vrtoch pri skládke páchla,“ hovorí Čopan.

Nateraz teda nie je jasné, kedy by mohli odpad odstrániť. Trančíková z BVS hovorí, že okrem toho bude potrebné aj vyčerpať zamorenú podzemnú vodu na dĺžke niekoľkých kilometrov. Čuduje sa, prečo s tým štát nezačal už pred rokmi.

Výhovorky, vinní aj majitelia studní

Ministerstvo životného prostredia už teda nechalo urobiť prieskum, nie je však jasné, kedy a kto skládku nakoniec odstráni. Toxické látky začali unikať po roku 1992 po napustení Gabčíkova. Stúpli spodné vody a zrejme zaliali aj skládku.

Prvé merania podľa Trančíkovej robili v oblasti už v roku 1997, Slovnaft potom podľa nej pravidelne odovzdával výsledky meraní úradom životného prostredia.

Tieto úrady pred dvomi rokmi prešli v reforme ESO Roberta Kaliňáka pod ministerstvo vnútra. To priznáva, že poznajú výsledky Slovnaftu, no chcú čakať na výsledky geologického prieskumu a až potom začnú zisťovať, kto má skládku odstrániť.

XObr50
V Dimitrovke vyrábali aj výbušniny Danubit. Foto – F. Zervan/Sto rokov Danubitky

Za podzemné vody je podľa ministerstva vnútra zodpovedná hygiena a aj majitelia studní. „Každý vlastník alebo prevádzkovateľ studne (zdroja vody) je povinný v pravidelných intervaloch odovzdávať vzorky vody,“ odpovedá ministerstvo vnútra.

Nie je jasné, čo úrady životného prostredia robili so skládkou posledných dvadsať rokov. Hygiena na otázky neodpovedala.

Ministerstvo životného prostredia zasa hovorí, že ak zodpovednosť za skládku pripíšu štátu, bude na jej odstránenie žiadať peniaze z eurofondov za roky 2014 až 2020.

Odborník na environmentálne záťaže, ktorý nechce byť menovaný, odhaduje, že napokon bude musieť skládku zabezpečiť štát. Dimitrovka totiž v čase vzniku skládky bola štátnym podnikom, a ten postupoval podľa vtedy platných zákonov.

„Je to typická environmentálna záťaž štátu,“ hovorí aj Trančíková z BVS. Nerozumie, prečo to štát naťahuje a až po geologickom prieskume bude zisťovať, kto má skládku odstrániť. Celý proces sa tak opäť predĺži.

„Vždy sa bijeme do hrude a ľudia sú stále v tom, že Žitný ostrov je náš národný poklad, najväčšia zásobáreň pitnej vody v Európe,“ hnevá sa Trančíková. Štát pritom takmer dvadsať rokov vie o zamorení podzemných vôd, no nekonal.

Skládka a dôkazy o zamorení

Skládku priemyselného odpadu vytvorili v rokoch 1966 – 1979.

V roku 1980 ju zasypali zeminou.

Plocha skládky je 46 500 m2, objem odpadu 90 000 m3.

1992 – Napustili VD Gabčíkovo, stúpla spodná voda a zasiahla skládku v hĺbke 3-4 metre)

1997 – Geologický výskum pri výstavbe čerpacej stanice ukázal, že je v zemine nad skládkou znečistenie v hĺbke 3 – 7,5 metra. Zistilo sa aj znečistenie spodnej vody.

2000 – Výskum Stanislava Klauča zapísaný v registri environmentálnych záťaží ukázal, že zo skládky sa šíri sírové znečistenie, látky NEL a zvýšené množstvo olova.

2002 – Vrakuňa vydala zákaz polievania znečistenou vodou, ľudia však studne naďalej používajú.

2011 – Ministerstvo životného prostredia schválilo prieskum environmentálnej záťaže.

2012 – Posledná správa hydrometeorologického ústavu ukázala, že žiadna z vyše 200 vzoriek vody na Žitnom ostrove nevyhovuje všetkým potrebným parametrom. Aj skládka bývalých CHZJD by v budúcnosti mohla znečistiť zásoby pitnej vody na ostrove.

2015 – Ukončenie geologického prieskumu MŽP sa presunulo z apríla na júl. So sanáciou skládky sa však má začať až po určení zodpovednej osoby.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Skládka vo Vrakuni

Slovensko

Teraz najčítanejšie