Denník N

Nadčasový záväzok, ktorý sa môžete usilovať „len“ svedomito plniť

Foto - Peter Procházka
Foto – Peter Procházka

Edícia MM je príjemný bonus k vyše tridsiatim ďalším prekladovým titulom, ktoré mám v Slovarte na starosti, hovorí editorka a prekladateľka Darina Zaicová.

V súčasnosti je editorkou jubilujúcej edície MM Vydavateľstva Slovart DARINA ZAICOVÁ.

Ako došlo k vášmu vstupu do edície MM? Od ktorého titulu ste sa stali jej editorkou?
Edíciu som dostala na starosti po tom, čo odišla do dôchodku Majka Štefánková, redaktorka, ktorá mala dovtedy na starosti slovenskú a prekladovú beletriu. Jej agenda sa rozdelila medzi mňa a kolegyňu, ktorá pracuje s pôvodnými textami. Edícia MM je príjemný bonus k vyše tridsiatim ďalším prekladovým titulom, ktoré mám v Slovarte na starosti. Najprv som „dotiahla“ Očistu od Sofi Oksanen a Denník samovraha Eduarda Volodarského, ktoré rozpracovala ešte Majka Štefánková. Nasledujúce tituly, od poradového čísla 105, som už mala na starosti kompletne ja.

Išlo „len“ o nadviazanie na prácu vašich editorských predchodcov Romana Brata a Máriu Štefánkovú, alebo ste mali víziu niečo zmeniť pri výbere titulov?
Zámerom edície je priniesť čitateľom to najlepšie zo svetovej literatúry. Zdá sa mi to ako takpovediac nadčasový záväzok, ktorý sa môžete usilovať „len“ svedomito plniť. Zároveň je to aj pomerne šíre pole pre editorov a prekladateľov a všetkých zainteresovaných ľudí, aby sa mohli realizovať v priestore, ktorý edícia predstavuje v produkcii vydavateľstva.

Ako to vlastne prebieha, aká je vaša kompetencia, máte úplne voľnú ruku, alebo svoje návrhy konzultujete s vedením vydavateľstva? Alebo je to ešte inak?
Výber titulov prebieha rôzne. Občas si vyberieme z ponuky literárnych agentúr alebo zahraničných vydavateľstiev, niekedy si nájdeme knihu či autora alebo nám knihu ponúknu napríklad prekladatelia. Pri výbere titulov nemám voľnú ruku – všetky návrhy, aj tie od prekladateľov, konzultujem s majiteľom vydavateľstva Jurajom Hegerom, ktorý niekedy príde s vlastnými návrh­mi, a tie občas zase preberie so mnou. Väčšinou sa dohodneme.

Stretávate sa často s nejakými prekážkami pri realizácii prekladov?
Občas áno. Niekedy majú autori či majitelia práv alebo aj literárne agentúry špeciálne požiadavky, ktoré vydavateľstvo nevie splniť, môže sa stať, že sa na niečom nedohodneme – nie vždy to stroskotá na financiách. Niektoré preklady sa na Slovensku nedajú zrealizovať napríklad aj preto, lebo z niektorých jazykov nemáme prekladateľov (teraz myslím prekladateľov, ktorí sa venujú umeleckému prekladu), alebo sú neskúsení, je ich málo a sú vyťažení, alebo keďže väčšina z nich prekladá popri zamestnaní, na prekladanie im nezostáva čas ani energia. Prípadne, keď si zvážia, koľko času a námahy by ich to stálo, tak ani nemajú záujem. Nemám na mysli len prekladanie z exotických jazykov, problém je napríklad aj pri taliančine či francúzštine alebo dánčine… Niektoré jazyky sa na Slovensku napríklad nedajú študovať, nie sú k dispozícii dobré slovníky a pod.

Oslovujete prekladateľov najmä vy svojimi tipmi či požiadavkami, alebo väčšina prekladov pochádza z ich návrhov?
Asi je to pol na pol: oslovujeme prekladateľov a prekladatelia oslovujú nás. Napríklad Karol Chmel má zvyčajne v talóne niekoľko edičných návrhov, ktoré nám ponúkne. A sú aj takí prekladatelia, ktorí príliš neobľubujú, keď im niekto vyberá, čo majú prekladať. Nie je pravidlom, že každý edičný návrh od prekladateľa zrealizujeme. Je to individuálne.

Snažíte sa o „vyváženosť“ medzi významnými jednotlivými jazykmi?
Snažíme sa, no asi nie vždy to vidieť. Termín vydania knihy závisí od náročnosti a rozsahu textu, od kapacít prekladateľov a redaktorov. Dá sa to naplánovať, no nie vždy to aj vyjde podľa plánov.

Zrejme si stojíte za všetkými vydanými titulmi, ale máte aj také, ktoré sú vám najbližšie?
V edícii nevychádzajú „zlé“ knihy, len niektoré človeka skrátka oslovia viac, iné menej – či už tematicky, alebo štýlovo. Je to silná edícia, máme skvelých autorov a autorky, hoci našim čitateľom sú niektoré mená stále neznáme. Myslím si, že náročnejší čitateľ si v edícii nájde jednu, dve, možno aj viac kníh, ktoré mu budú vyhovovať. Oslovilo ma viacero titulov, momentálne vo mne ešte rezonuje Horúce mlieko od Deborah Levy, milo ma prekvapil Velikićov Vyšetrovateľ, môj dlhoročný obľúbenec je Ian McEwan, veľmi pekné knihy sú aj Poďme kradnúť kone od Pera Pettersona, Dom pri mešite od Kadera Abdolaha, Accabadora Michely Murgie alebo Šiškinov Listovník, oslovili ma aj Zóna Sinistra Adama Bódora, Saramagovo Mesto slepých, Christensenov Nevlastný brat a mnohé ďalšie. Samozrejme, osobitý vzťah mám k titulom, ktoré som prekladala: Milenec mojej matky (Urs Widmer), Nacista a holič (Edgar Hilsenrath) a Lesní ľudia (Hanya Yanagihara) – strávili sme spolu pomerne dosť času.

Ktorý vybraný titul považujete za najobjavnejší pre čitateľov?
Neviem, či objavný je správne slovo, no pre slovenského čitateľa pomerne pozoruhodný mohol byť Sjón. Čitatelia môžu však stále objaviť napríklad Saida Kašuu, Attilu Bartisa alebo Josého Eduarda Agualusu. Stoja za prečítanie.

Sledujete komerčnú úspešnosť titulov edície? Nakoľko o nej uvažujete pri výbere?
Edícia MM nie je komerčný projekt. Až na niektoré svetlé výnimky, akou je napríklad Murakami, vychádzajú tieto knihy (v porovnaní s našimi komerčnými titulmi) v relatívne nízkych nákladoch a predávajú sa pomaly. Pri rozhodovaní, či knihu vydať alebo nie, sa skôr zamýšľame nad tým, či kniha nejakých čitateľov osloví, či im má čo povedať, či sa hodí do nášho portfólia, nie či bude komerčne úspešná. Predajnosť edície, samozrejme, sledujeme. V posledných rokoch sa, našťastie, trocha zlepšila.

Vy sama ako prekladateľka sa tiež podieľate na úspechu edície, zatiaľ to boli tri tituly. Dá sa povedať, že niektorí z autorov (ostaňme teraz pri edícii MM) sa vám prekladali „ťažšie“? Ak áno, prináša vám to v konečnom dôsledku akúsi paradoxnú výhodu, že si môžete vybrať z viacerých variantov riešenia prekladateľských orieškov?
Dosť som sa „zapotila“ pri Lesných ľuďoch. Už anglický originál bol pomerne náročný na čítanie a pochopenie, autorka sa priam vyžívala v rôznych lexikálnych nevšednostiach a zvláštnostiach, používala obrazný jazyk, a pritom si zvolila formu memoárovej prózy na hranici populárno-náučnej literatúry, ktorá pôsobí skôr vecne a odťažito než beletristicky. Samozrejme, je to pútavý román, preklad by mal plynúť, aby sa dobre čítal. Práca editorky vám pri lúskaní prekladateľských orieškov príliš nepomôže, na to treba prekladať. Človek sa však dosť dozvie aj z rozhovorov s inými prekladateľmi a redaktormi, získa akú-také predstavu, ako sa s textom pracuje, čo sa s textom dá robiť a čo je už cez čiaru. Potom treba nabrať odvahu a odlepiť sa od originálu. No kľúč k textu si už musí nájsť každý prekladateľ sám. Nie každý prekladateľ sa hodí na všetko, text, ktorý budete prekladať, by vám mal sedieť, inak sú to galeje.

Aké máte ďalšie prekladateľské a editorské plány v edícii MM?
Knihy edície, samozrejme, vychádzajú ďalej, pripravujeme napríklad ďalšieho Murakamiho, Rushdieho, chceli by sme vydať aj Johna Boyna, novú knihu Louisa de Bernièresa, Pála Závadu alebo Arundhati Royovej. Bohužiaľ, keďže pracujem na plný úväzok ako redaktorka vo vydavateľstve, moje prekladateľské plány sú paradoxne skromné, no rada by som si aj v budúcnosti niečo preložila.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie