Denník N

Film o strachu z Mečiara mu navrhli prestrihať, dnes uvažuje o konci na poli dokumentárneho filmu

Foto N – Pavel Bielik

Marek Kuboš nakrútil snímku o sebe, o strachu z chudoby a zo zlyhania. V počiatočných fázach výroby Posledného autoportrétu netušil, že pôjde do takej hĺbky samého seba.

Režisér 14 rokov nedokázal zrealizovať autorský dokument, Hlas 98 o Mečiarovi sa dodnes nemôže verejne premietať. S celovečerným debutom, ktorý označil ako „hraný film dokumentaristu Mareka Kuboša“, získal na Art Film Feste 2018 Zvláštne uznanie. 

Z filmu cítiť, že ste introvert. Nahradili ste dokumentárnou tvorbou to, čo ste vo verbálnej komunikácii nedokázali?

Nezdá sa mi, že by som bol obzvlášť verbálne zdatný. Keď sa niekedy počujem, čo rozprávam, radšej uprednostním písomnú alebo audiovizuálnu formu.

Ste takýto plachý od detstva?

Áno, aj v čase, keď mi napadlo študovať hranú réžiu v Bratislave, pristavil som sa na chvíľu k dverám fakulty na Ventúrskej a po chvíli som zdupkal, pokračoval ďalej po ulici. Nevedel som, čo pedagógom povedať a ako ich presvedčiť, aby ma vzali. Otočil som sa až na Hviezdoslavovom námestí a nakoniec som to skúsil, no na študijnom oddelení mi oznámili, že prijímačky na hranú réžiu už dávno boli. (smiech)

Preto ste skúsili dokumentárny film?

Presne tak. Odbor sa otváral neskôr a bola to dobrá príležitosť, ako sa vyhnúť vojenskej službe. Podotýkam, že bez akýchkoľvek predošlých skúseností s kamerou. Nemal som šajnu, ako sa píše scenár, ako pracovať s fotoaparátom, ale rozhodnutie neľutujem. Môžem úprimne povedať, že mi dokumentárny film priniesol veľa pekného – chodievali sme niekoľkokrát za deň na filmy, stretávali sme sa, diskutovali sme, nasávali. Úplne ma to obdobie pohltilo.

Marek Kuboš (1970) 

Pôvodne študoval na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline, odkiaľ prešiel na VŠMU v Bratislave. Patrí do generácie uznávaných dokumentárnych režisérov ako R. Kirchhoff, M. Škop, J. Vojtek či J. Lehotský. Nakrútil medzinárodne ocenené filmy Cesta fotografa (1995), Žel. st. 2. tr. Kraľovany (1998), Hlas 98 (1999) a Taká malá propaganda (2001).

Vôbec nepôsobíte ako režisér, ktorý v 90. rokoch nakrútil „zakázaný“ film o strachu z Mečiara, ktorý vypovedá o dobovej atmosfére silnej cenzúry a neprešli ste s ním ani záverečnou absolventskou skúškou. A teraz sa zhovárame o vašej plachosti a povahe introverta, ktorý štrnásť rokov nedokáže zrealizovať autorský dokumentárny film.

Je pravdou, že Hlas 98 o Mečiarovi označili ako mystifikačný a dali mi ho prestrihať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie