Týždňový Newsfilter: Kmotrík ukázal, na čo sú mu politici ako Pellegrini
Najdôležitejšie udalosti týždňa: Kažimír a Imrecze musia vysvetľovať, prečo o colných podvodoch štyri roky mlčali. Kmotríkovcov koalícia znova uistila, že sa nemusia kontrolovať. Kiskovej strany sa musí najviac báť Béla Bugár.
Vybral a skomentoval Konštantín Čikovský
Podcasty nájdete na: Apple – Spotify – Podbean – Amazon Alexa – RSS
1. Smer sa bude vyhovárať, že colný škandál sa stal, ale pokuta nehrozí
Zopakujme známe fakty o colnom škandále, ktoré publikoval v piatok Miro Kern: V rokoch 2013 a 2014 slovenskí colníci pustili do únie podhodnotený čínsky tovar v takom objeme, že členské krajiny podľa vyšetrovania OLAF na clách prišli dokopy o 300 miliónov eur.
Riaditeľom Finančnej správy bol už vtedy nominant Smeru František Imrecze.
Európska komisia minulý rok výsledky vyšetrovania oznámila Slovensku, ktoré vraj niektoré čísla spochybnilo.
Aj piatkové oficiálne odpovede finančnej správy však dokazujú, že vedenie daniarov o podvodoch v stovkách miliónov eur vedelo z vlastných analýz už v roku 2014.
V pondelok sa ku škandálu vyjadrí celá opozícia a rozdiely budú v zásade len v tom, či budú strany požadovať len odstúpenie Imreczeho, alebo budú chcieť aj Kažimírovu hlavu a či sa budú vyhrážať mimoriadnou schôdzou parlamentu, alebo hneď na ňu aj začnú zbierať hlasy.
Vláda sa pokúsi colný škandál bagatelizovať dvoma spôsobmi:
1. Budú vysvetľovať, že vec začali riešiť už pred štyrmi rokmi a podnikli kroky, ktorými sa colné podvody na dovozoch z Číny dostali z rádov stoviek miliónov do jednotiek miliónov eur.
To je pravda, ibaže podľa vyšetrovania OLAF masívne podvody šli cez slovenské colnice dva roky, čo nemohlo vtedajšie vedenie finančnej správy prehliadnuť. Je preto isté, že do schémy museli byť zapojené možno až desiatky slovenských colníkov vrátane najvyšších kádrov.
Imreczemu to muselo byť jasné, preto bol viac-menej povinný podať velikánske trestné oznámenie a oznámiť to verejnosti, ako to bežne robí už aj pri dépeháčkach za stovky tisícov eur.
Žiadne veľké vyšetrovanie sa však vôbec nerozbehlo. Teraz je len otázka, či ho Imrecze ani neinicioval, alebo ho potom niekto na ministerstve vnútra stopol.
2. Vláda bude tvrdiť, že nám nehrozí platenie odškodného 300 miliónov eur za zbabrané vyberanie európskeho cla a že sa teda z pohľadu Slovenska vlastne ani žiadna veľká škoda nestala.
Nebude to pravda, aj keby od nás Európska komisia pokutu napokon nevymáhala. Jednak preto, že štvrtina výnosu tohto cla mala pripadnúť Slovensku. Ten podvod teda o peniaze oberal aj priamo Slovensko, nielen rozpočet Únie.
A ukradnuté by nám nemali byť ani peniaze, o ktoré prišiel európsky rozpočet. Lebo aj my sme členmi Európskej únie a je to teda aj náš rozpočet.
Pravda, zďaleka nie je isté, že Európska komisia začne 302 miliónov eur a prípadné úroky od Slovenska naozaj vymáhať.
Právne na to bude mať dostatok priestoru, politicky by však išlo o veľmi veľké sústo.
Ide totiž o sumu, ktorá zodpovedá takmer polovici ročného slovenského príspevku do rozpočtu Únie a jej vymáhanie od Slovenska by od Tatier k Dunaju vytvorilo obrovské návaly sebaľútosti, pocitu ublíženia a nevraživosti voči Európskej komisii.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
