Zástancovia i odporcovia potratov boli zaujatí, keď hodnotili argumenty protistrany o potratoch
Konfirmačné skreslenie znamená, že nám často viac ako na informáciách záleží na konfirmáciách, teda potvrdeniach toho, čo si už vopred myslíme, napríklad že náš obľúbenec má určite pravdu, zatiaľ čo konkurent nie.
Ľudia sú smrteľní, Sokrates je človek, ergo Sokrates je smrteľný.
Vyplýva taký záver z uvedených premís?
Väčšina ľudí by zrejme povedala áno, pretože dokážu racionálne zhodnotiť štruktúru uvedeného sylogizmu (typ logického úsudku, ktorý tvoria dve premisy a záver).
No to isté neplatí, ak sa argument týka takej citlivej témy, akou sú potraty. Zistila to psychologička Vladimíra Čavojová s kolegom Jakubom Šrolom a Magdalenou Adamus v článku, ktorý vyšiel tento mesiac v časopise Journal of Cognitive Psychology.
Trio vedcov pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie, ktorý je súčasťou Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
Psychológovia v štúdii skúmali istý typ konfirmačného skreslenia. Ide o jav, podľa ktorého informácie vyhľadávame, interpretujeme a hodnotíme tak, aby boli v súlade s našimi predchádzajúcimi postojmi (z angl. confirmation bias, sklon k sebapotvrdzovaniu).
Kennedy a Nixon
Príhoda amerického humoristu a komentátora Lennyho Brucea ilustruje, o čo ide.
Keď v roku 1960 vysielala televízia prvú celonárodnú televíznu debatu dvoch protikandidátov na amerického prezidenta, Johna Kennedyho a Richarda Nixona, komik glosoval, ako na ňu reagovali konkurenčné tábory: „Sledoval som s partiou Kennedyho stúpencov debatu. ,Ten Nixonovi ale dáva,‘ tvrdili. Potom sme prešli do iného bytu, kde boli Nixonovi fanúšikovia: ,Ako sa vám páčil ten výprask, ktorý dostal Kennedy?‘ pýtali sa.“
Vidíme, že zainteresovaní filtrovali informácie podľa toho, či im vyhovovali – ak zabodoval súper, zaonačili to ako bezvýznamný argument, no úspechu svojho favorita pripísali mimoriadnu váhu.
Konfirmačné skreslenie teda znamená, že nám často viac ako na informáciách záleží na konfirmáciách, teda potvrdeniach (z angl. confirmation, potvrdenie) toho, čo si už vopred myslíme, napríklad že náš obľúbenec má určite pravdu, zatiaľ čo konkurent nie.
Výsledkom je viac či menej skreslený pohľad na svet, ak argumenty protistrany ignorujeme alebo ich nepovažujeme za platné iba preto, že pochádzajú od ľudí, s ktorými sa neidentifikujeme.
Skreslená myseľ pri potratoch
Výskum Čavojovej a jej tímu prebiehal pred dvomi rokmi v čase, keď bol Marian Kotleba banskobystrickým županom a ľudia mali pomerne tesne po referende za rodinu.
