Denník N

Dominik Hrbatý: Deti trénujeme naopak. Peniaze dávame, keď už je neskoro

Dominik Hrbatý. Foto N - Peter Kováč
Dominik Hrbatý. Foto N – Peter Kováč

Dominik Hrbatý je od decembra minulého roka kapitánom slovenského daviscupového tímu, s ktorým si trúfa na postup do svetovej skupiny. Súčasná generácia však podľa neho nemá na to, aby postúpila na finálový turnaj. Vidí za tým zlý systém výchovy mladých tenistov. Podľa neho ich vychovávame naopak, namiesto podpory v ranom veku prichádzajú peniaze vtedy, keď už je neskoro.

Mnoho bývalých profesionálnych športovcov hovorí, že si zničili telo. Ako ste na tom vy vo veku 40 rokov? Kariéru ste ukončili kvôli zranenému lakťu, keď ste mali 32 rokov.

Som v pohode, až na ten lakeť. Pravú ruku nemám stopercentne ohybnú, napríklad si neviem ani uviazať kravatu. Jediný problém mám, že keď behávam, cítim lýtka, ale to je pre to, že kašlem na rehabilitáciu a strečing, čo som počas kariéry robil dennodenne. Radšej sa venujem rodine a iným aktivitám.

Som v takom stave, že keby som mal zdravý lakeť, možno by som doteraz hral tenis. Okrem toho som nemal vážne zranenia. Stále vyzerám rovnako, pribral som možno kilo-dve, tak sa ma ľudia pýtajú, či stále trénujem. Na kurte mám stále dobrý pohyb, aj keď sa už možno stratila rýchlosť.

Máte teda takzvaný tenisový lakeť?

Nie, mal som v ňom zápaly a mám zničenú chrupavku, prerastenú kalcifikátmi. Dostal som zápal do lakťa a začali rásť výrastky, prežierať chrupavku. Bol to rýchly koniec, prišlo to zrazu.

Aké benefity mal vrcholový šport pre váš súčasný život?

Mám viac energie do života. Možno preto vládzem chodiť s dcérou na všelijaké športy. Síce padnem večer na držku, ale dokážem urobiť oveľa viac. Mám teraz viac energie ako bežný človek, nie som večer rozsekaný na kusy. Ten, čo pre seba nič nerobí, večer už nevládze vôbec. Ak športujete, v práci viete čistejšie rozmýšľať a lepšie sa sústrediť.

Počas kariéry ste mali len drobné zranenia, ktoré vás obmedzili maximálne na dva-tri týždne. Vy ste známy tvrdým tréningom a poctivou regeneráciou. Môžete povedať, že zranenia nie sú náhoda?

Človek môže mať určitú predispozíciu k zraneniam, dá sa im však predísť, aj keď ju má, ale správne cvičí a regeneruje. Ja som trénoval šesť-sedem hodín denne. Niekto možno povie, že som na to mal prispôsobené telo, ale dennodenne som robil minimálne 30 až 45 minút strečing a hodinu, hodinu a pol masáže.

Deň sa začínal o ôsmej, potom rozcvička. Mnohí hráči sa rozcvičujú len 15 až 20 minút, ja som sa ráno rozcvičoval 45 minút. Nasledoval viac ako dvojhodinový tréning, sprcha, oddych. Potom ďalší viac ako dvojhodinový tréning, kondičná príprava a večer od ôsmej do deviatej masáž.

Vyskúšali ste to aj na svojich zverencoch?

Áno, začal som v Turecku, kde som mal na starosti osem tenistov. Robil som to trochu v menšom, lebo neboli zvyknutí toľko trénovať. Prvý rok mali nejaké drobné zranenia, no potom si zvykli. Zaviedol som im povinnú masáž a regeneráciu. Za celý druhý rok tréningu nemali ani jedno zranenie, jeden si iba vyvrtol členok mimo tréningu, bola to však len jeho hlúposť.

Ako sú na tom súčasní slovenskí tenisti?

Stále počúvam, že je tu niekto zranený, veľmi málo regenerujú. Ja som si na vlastnom tele vyskúšal, že to funguje a nielen na mne. U nás sa to zanedbáva, možno na tom chce niekto šetriť. Ale keď do seba investujete 100- až 200-tisíc eur ročne, je chybou, aby ste nepridali 5 až 10-tisíc na regeneráciu. Ohrozujete si tým kariéru aj progres.

Keď ste v minulosti kritizovali Národné tenisové centrum (NTC), hovorili ste, že už počas vašej kariéry ste si denne odoberali krv a na základe jej hodnôt trénovali. V NTC to však stále nerobia.

Začal som to tento rok robiť s Martinom Kližanom a veľmi nám to pomohlo. Martin je kondične niekde úplne inde. Pomáha to hlavne mne ako trénerovi. Tieto prístroje stoja 10- až 15-tisíc eur. Na základe dát sme si modelovali tréningy a tréningový týždeň. Znižovali sme mieru zranení a skvalitňovali tréning. Martin býval minulé roky stále zranený a tento rok zatiaľ žiadne zranenie nemal. Chýba mi to tu. Pritom to nie je ťažké obsluhovať, treba ale do toho investovať. Možno sú tu ale iné priority a nie každý na to má, ale v rámci NTC by nejaké mohli byť.

Dominik Hrbatý (40)

pochádza z Bratislavy, je odchovancom miestneho Slovana. Vo svetovom rebríčku sa dostal na 12. miesto, vyhral šesť turnajov na úrovni ATP. Na Roland Garros sa dostal v roku 1999 do semifinále a dvakrát vyhral Hopmanov pohár. V roku 2005 sa výrazne podieľal na finálovej účasti Slovenska vo finále Davisovho pohára, v ktorom však naši prehrali s Chorvátskom. Je členom Siene slávy slovenského tenisu a od decembra 2017 aj trénerom slovenského daviscupového tímu.

Maximálny rozsah pravého lakťa Dominika Hrbatého. Foto N – Peter Kováč

Deti trénujú tí zvyšní

Ste tvárou kampane Dajte deti na tenis. Dali ste svoju dcéru na tenis?

Áno, má sedem rokov a už tri roky hrá. Nie je to nejaký zázrak, ale snažím sa ju k tomu viesť. Vediem ju aj k pravidelnosti.

Ako často trénuje?

Trikrát do týždňa tenis. Popritom robíme aj iné športy, čo je veľmi dôležité, aby sa rozvíjala. Chodíme na cvičenia s fyzioterapeutom, aby zapájala správne svaly. Stalo sa mi, že som viedol tenisové kempy a 16-roční chlapci nevedeli spraviť drep. Nejde o to, že by sa nezohli v kolenách, ale ide o techniku, ktorou ho spravili. Ak ho nevie urobiť správne, má vysoké predispozície na zranenie a k tomu, že v určitom veku príde na výkonnostný strop a skončí so športom.

Chodíme preto ešte trikrát do týždňa hrávať golf, cvičiť, na bicykel, na korčule, lyžovať a popritom ju chcem dať na pohybové kondičné prípravy. Deň má vyplnený, ide mi o to, aby dostala športový základ. Šesťročné deti treba dávať na viac športov.

Vy ste z generácie, ktorá robila viacero športov, vy ste aj lyžovali. Deti sú dnes často zamerané len na jeden šport. Môže im to uškodiť?

Uškodiť nie, môžu sa stať aj profesionálnymi športovcami, ale nie šikovnými. Takíto športovci nevedia hádzať, plávať či bicyklovať sa.

Čím je to spôsobené?

Je to o tom, k čomu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie