Denník N

Na Jupiteri objavili veľkú modrú škvrnu, vedci merali magnetické pole planéty

Siločiary magnetického poľa Jupitera na severnom póle planéty (a), južnom póle planéty (b) a pri pohľade na rovník (c). Rovníkový pohľad znázorňuje Veľkú modrú škvrnu. Zdroj - Nature
Siločiary magnetického poľa Jupitera na severnom póle planéty (a), južnom póle planéty (b) a pri pohľade na rovník (c). Rovníkový pohľad znázorňuje Veľkú modrú škvrnu. Zdroj – Nature

Škvrna predstavuje oblasť s veľmi silným magnetickým poľom.

Azda každému sa pri mene Jupiter vybaví plynný obor obiehajúci Slnko ako piata planéta v poradí. Táto obrovská planéta, tvorená prevažne vodíkom a héliom, je známa obrovským množstvom mesiacov, pásmi mrakov v atmosfére, no najmä svojou červenooranžovou anticyklónou.

Podľa nových výsledkov má Jupiter ešte jednu obrovskú škvrnu – modrú. Vyplynulo to z výskumu medzinárodnej skupiny vedcov zameraného na prvé priame meranie magnetického poľa planéty.

Záhady magnetického poľa

Družica Juno je súčasťou misie NASA a k Jupiteru dorazila 4. júla 2016. Nachádza sa približne 4-tisíc kilometrov nad povrchom planéty a zameriava sa na prieskum gravitačného a magnetického poľa Jupitera, zloženie atmosféry a pohyby v jeho mračnách.

Jupiter je najväčšou planétou slnečnej sústavy, vďaka čomu má veľký vplyv na ostatné planéty. Svojou gravitáciou zachytáva a chráni iné planéty (vrátane Zeme) pred množstvom komét a asteroidov.

Táto obria planéta vznikla v slnečnej sústave pravdepodobne ako prvá, pretože má veľmi podobné zloženie ako Slnko. Informácie o zložení Jupitera nám môžu poskytnúť pohľad do procesov, vďaka ktorým došlo k vzniku slnečnej sústavy, ale aj exoplanét v iných systémoch. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie