Óda na Ivana Kmotríka
Slovan nie je klub, je to len zásterka, je to hanba, ktorá nikam nesmeruje.
Slovensko je krajina zázrakov a neobmedzených možností. Zatiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi malo hlavné mesto v prvej lige tri kluby s tromi štadiónmi, dnes má klub jeden a štadión takisto jeden. Ten štadión nie je štadiónom toho klubu, ale patrí jeho najväčšiemu rivalovi. Ten klub na ňom aj tak hrá. Rival hrá úplne inde a je rád, že je.
Ivan Kmotrík to dokázal, v nejakej inej krajine by to bolo na medailu za kreativitu, tu si vyslúži len pár zdvihnutých obočí, lebo až takto na sedliaka to urobiť nemusel.
A tak staviame štadión a nazvali sme ho národný, lebo to znie lepšie, ako keby sme natvrdo povedali, že je Kmotríkov. Že ide hlavne o to, aby mal kde hrať ten jeho klub, ktorý už vlastne ani nie je klubom. A aby pribudlo ďalšie nákupné centrum. A reprezentácia medzičasom hrá na ďalšom štadióne v inom meste, ktorý vznikol presne podľa rovnakého scenára.
Taký je Slovan: najprv sa tvári, že buduje, potom všetkých vyhodí, prídu cudzinci, nie sú
