Západ končí, ešte šťastie, že Maďari sú Turci z východu, určil Orbán nový smer

Maďarčina je „unikátny a zvláštny jazyk, ktorý je príbuzný s tureckými jazykmi“, Maďari sú východný národ žijúci na Západe, „ktorý stojí na základe hunsko-tureckého pôvodu a Maďari sami seba považujú za neskorých potomkov Attilu“, vyhlásil minulý týždeň Viktor Orbán. „Skončil sa starý svetový poriadok, v ktorom kapitál a vedomosti plynú zo Západu na Východ, v novom svetovom poriadku sú určujúce štáty, ktorú sú na vzostupe na Východe,“ vysvetľoval tiež maďarský premiér.

To by samo osebe nebolo nič nové, pavedecké teórie šíri Orbán často. Aj o tom, že Západ upadá, že budúcnosť patrí Východu a že Maďarsko má k tomuto úspešnému Východu blízko, reční už roky. Patrí to medzi jeho najčastejšie prezentované utkvelé predstavy.

A je to súčasť jeho obdivu k východným autokratickým režimom, aj súčasť stratégie, podľa ktorej majú investície a pôžičky od týchto režimov nahradiť európske dotácie, na ktorých dnes z väčšej časti stojí maďarský ekonomický rast.

Medzi bratmi kočovníkmi

Menej obvyklé až bizarné sú však (aspoň zatiaľ) prostredie a kontext, v ktorom Orbán rečnil. Bolo to v Kirgizsku na konferencii Rady spolupráce tureckojazyčných krajín. Maďarsko pod Orbánovým vedením požiadalo o členstvo v rade a delegácia maďarských nadšencov sprevádzajúca premiéra sa zúčastnila III. kočovníckych svetových hier. Boli na nich veľmi úspešní, získali medaile v disciplínach, ako je zápas a streľba z luku. Vrátane streľby zo sedla koňa.

Málokedy vidí človek na jednej fotke pohromade toľko spokojných skrz-naskrz skorumpovaných diktátorov, ako na snímke, ktorú Orbán po rokovaniach s tureckojazyčnými partnermi hrdo vystavuje na svojej oficiálnej internetovej stránke. Pri pohľade sprava na nej vidíme Orbána, uzbeckého prezidenta Savkata Mirzijojeva, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, kirgizského prezidenta Soronbaja Zembekova, kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva a tajomníka Tureckej rady Ramila Hasanova.

O spôsobe vládnutia tureckého prezidenta Erdogana sa toho v poslednom čase píše veľa. K ostatným lídrom stredoázijských a kavkazských národov tureckého pôvodu stačí povedať, že aspoň oproti nim je nielen Orbán, ale aj Erdogan rozumným vládcom a presvedčeným demokratom.

Azerbajdžanec Alijev sa napríklad preslávil tým, že ako prvý v postsovietskom priestore jednoducho podľa dynastického princípu zdedil moc po svojom otcovi Gejdarovi Alijevovi. Starý Alijev zase začal Azerbajdžanu vládnuť v 60. rokoch minulého storočia ako šéf komunistickej strany tejto vtedy ešte sovietskej zväzovej republiky.

O úrovni demokracie v krajine veľa vypovedá, že sa v roku 2013 nejakým drobným nedopatrením výsledky prezidentských volieb zverejnili deň pred samotným hlasovaním.

Na východe sa cíti lepšie

Orbán už v roku 2015 pri návšteve kazašského hlavného mesta vyhlásil, že sa v Astane cíti lepšie ako na Západe, že sa tam cíti ako doma. „Páči sa mu ten jednomiestny a rodinný model,“ vysvetľuje v rozhovore pre týždenník Magyar Narancs bývalý minister zahraničia Géza Jeszenszky, prečo Orbán tak obdivuje vládny systém východných diktátorov.

Jeszenszky viedol rezort zahraničia na začiatku deväťdesiatych rokov v prvej demokraticky zvolenej konzervatívnej vláde Józsefa Antalla a ešte pred niekoľkými rokmi patril k Orbánovým prívržencom. Ako dnes vysvetľuje, nedemokratické kroky vlády a hlavne jej odklon od Západu sú aj pre neho príliš.

Orbán skutočne doma všemožne a tak trochu vo feudálnom duchu posilňuje pozície svojej rodiny. O jeho najstaršej dcére Ráhel napríklad vysvitlo, že ako súkromníčka rokovala v mene maďarského štátu v Bahrajne. Pritom na to nemala žiadne legitímne poverenie.

Podľa dynastického princípu obom stranám pri rokovaní stačilo, že je vládnucej famílie. Jej manžel je dnes vďaka verejným zákazkám už jedným z najväčších oligarchov v krajine a svoje podnikanie rozširuje i na Slovensko.

Orbánova orientácia na východ silnie súbežne s tým, ako sa v Maďarsku upevňuje autoritársky systém, ako slabne jeho pozícia v Bruseli a najmä rastie hrozba, že Maďarsko môže prísť o väčšinu peňazí z Európskej únie.

Orbánovská propaganda síce vydáva premiéra za nového svetového lídra, ktorý má medzi západnými politikmi množstvo nasledovníkov, v stredu však bude Európsky parlament hlasovať o správe, na základe ktorej by sa mohlo proti Maďarsku začať konanie podľa článku sedem pre zásadné porušovanie demokratických princípov.

A Európska ľudová strana, ktorej je Orbánov Fidesz členom, je pod čoraz silnejším tlakom, aby bez ohľadu na stranícke záujmy volila demokratické hodnoty a Fidesz vylúčila zo svojich radov.

Priami potomkovia Hunov

Orbánov prejav však má i hrozivé vnútropolitické súvislosti. To, že maďarčina nie je ugrofínskym, ale tureckým jazykom, je obľúbeným pavedeckým bludom maďarských nacionalistov. Tézu o ugrofínskom pôvode ich materčiny podľa nich Maďarom vnútili Habsburgovci a to, že sa na nej dnes zhodnú všetci seriózni odborníci, považujú za výsledok celosvetovej protimaďarskej konšpirácie.

Podobne je to s dávno prekonaným bludom, že Maďari sú priamymi etnickými potomkami Hunov a ich pôvodný vládnuci rod Árpádovcov pochádza od hunského kráľa Attilu. Sám Orbán ostatne ugrofínsky pôvod maďarčiny v roku 2013 označil za niečo, čo nie je otázka názoru, ale historický fakt. Iná vec je, že to povedal v Helsinkách a Orbán často mení názory podľa publika, ktoré ho práve počúva.

Maďarskí vládni politici však v posledných mesiacoch opakovane oznámili začiatok „kultúrkampfu“. Netaja sa tým, že chcú z verejného života vytlačiť názory, ktoré sa im nepáčia, z vládnych pozícií vymýšľať a aj silou presadzovať nový povinný vedecký a kultúrny kánon, určovať, ktoré umenie je správne a prijateľné, ktoré vedecké názory a odbory sa majú v krajine uplatňovať a vyučovať.

Určovanie správnych vedeckých názorov zhora sa, samozrejme, týka najmä spoločenských vied a histórie. V tejto oblasti majú vládni politici obvykle rozhodné, aj keď často dosť svojrázne názory.

Ako na bežiacom páse zakladajú nové „spoločenskovedné“ inštitúcie podriadené priamo vláde a presadzujúce politický, oficiálny pohľad na dejiny. Akadémii vied naopak vláda pohrozila tým, že jej zoberie polovicu ročného rozpočtu.

O týchto peniazoch by mal v budúcnosti rozhodovať priamo člen vlády. Podľa vlastného uváženia ich môže prideľovať na podporu projektov, ktoré sú vláde sympatické a od ktorých možno očakávať, že dospejú k správnym „vedeckým výsledkom“ vyhovujúcim politickej objednávke.

Politruci v akadémii

Aby formálne nezávislá a autonómna akadémia vied získala späť aspoň časť financií, bez ktorých neprežije, súhlasila podľa niektorých správ s požiadavkou, že budú do jej vedeckých ústavov dosadení vládni zmocnenci. Tí potom môžu ako novodobí politruci dohliadnuť na dodržania správnej ideovej línie.

Nečudo, že sú mnohí maďarskí vedci znepokojení aj Orbánovými vyhláseniami z Kirgizska. Obávajú sa, že len predznamenávajú ďalší vývoj. Časy, keď sa budú musieť namiesto seriózneho vedeckého výskumu venovať hľadaním dôkazov pre pavedecké a konšpiračné teórie, ktoré Orbán vyhlási za oficiálne a jediné prípustné.

Orbánova orientácia na Východ sa pritom neobmedzuje len na tureckých „príbuzných“. V pondelok bol v Budapešti na návšteve prvý tajomník vládnucej vietnamskej komunistickej strany a Orbán pri tejto príležitosti oznámil, že okrem vzťahov s Tureckom, Azerbajdžanom a Kazachstanom aj maďarsko-vietnamské vzťahy povýšia na úroveň strategického partnerstva.

Ak teda budú nabudúce chcieť vietnamské tajné služby zo západnej Európy opäť niekoho uniesť a slovenské vládne lietadlo práve nebude voľné, môžu to skúsiť cez Budapešť.