Moskovský sen Roberta F.
Pre ruských veliteľov bol človek tým, čo pre Haščáka z gorilieho bytu volič.
Čo znamená ísť v týchto dňoch do Moskvy? Nehanbiť sa.
Argumentácia oslavovať víťazstvo nad nacizmom a vzdať hold miliónom obetí, by sa zdala na prvý pohľad nepriestrelná. Ale iba na prvý a povrchný.
Sovietske straty vo vojne skromne odhadol Chruščov na 20 miliónov obetí. Dnešné čísla sa po čiastočnom otvorení archívov pohybujú od 26 do 27 miliónov. Šialené číslo. Ale aj preto, že Rusi pri každej operácii s obrovskými stratami počítali. V krajine, kde sa aj vo vojne berie ako filozofia prosté „nas mnogo“, je to tak. Pre ruských veliteľov bol človek tým, čo pre Haščáka z gorilieho bytu volič. Lidí je na světe jako sraček, Kefalín.
Však aj ten prostý ruský vojak. Zvíťazil. No pozor. Zvíťazil ľud. Ten vojak je len na dne prísne hierarchizovanej pyramídy. Strany a moci. Keby sa ozval, šup pod stienku s ním. S individualistom. No dnes už možno nie. Dnes je to skôr „pôjdeš do basy, ty hajzel“. Tam sa potichu vyparí. Nie je človek, nie je problém.
To bude tá pravá tvár víťazstva sovietskeho vojaka. Ľudu. Pardon, systému. Systému, v ktorom každý vie, čo si môže dovoliť. A na koho. Dovoliť vždy len smerom dole. Aby náhodou nespadol. Systému, ktorý plodí neschopných. Neschopných, ale všetkéhoschopných. Systém neschopných, schopných všetkého, keď je treba. Ale lojálnych. Verných. Patriacich. Patriacich tým na vrchole. Tomu na vrchole. Tomu, čo môže úplne všetko.
Zmenilo sa na tom niečo? Včera aj dnes je to stále to isté. Zmenili sa technikálie, ako tú špičku pyramídy dosiahnuť a udržať. Môcť ovládať aj oligarchov a nie naopak. Stáť tam a mávať. Fiat Putinovi. Moskovská tribúna. Výkladná skriňa tých, pre ktorých sa bohom stala moc. Na oveľa dlhší čas ako štyridsať rokov.
Autor je bývalý pracovník ÚPN
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
