Klenoty hudobnej jesene: Mac DeMarco, Marisa Anderson, Circuit des Yeux a Son Lux
Tieto koncerty z bohatej klubovej ponuky nasledujúcich mesiacov sa oplatí vidieť.
Na tej fotografii visí so stiahnutými nohavicami zo stropu klubu a prst jednej ruky má zastrčený do zadku. „Dosť sme pili pred tým koncertom“, komentuje spätne situáciu a ukáže veľkú medzeru medzi prednými zubami. Už len kvôli nej ho musíte mať radi.
Kanaďan Mac DeMarco je stelesnením slackera. Rozvláčny pohyb, cigareta v kútiku úst, outfit striktne v štýle second hand, orientácia na družné trávenie voľného času a minimalizovanie potreby niečo riešiť. Keď sa na letisku postaví k prepážke business class, aby sa dostal na vlastný koncert, láskavo sa ho snažia odplašiť.
Taká je aj jeho hudba. Pustite si napríklad skladbu Ode to Viceroy. Ležérne downtempo s hojdavou gitarou a do toho Macova poklona svojej obľúbenej značke cigariet. Celý čas sa zdá, že skladba sa každú chvíľu rozpadne, pretože hráči od spoločenskej únavy zaspia nad nástrojmi.
Nový album This Old Dog znie triezvejšie a introspektívne. Mac zistil, že ani jemu sa nevyhne starnutie, a preto spomaľuje a reflektuje. Máme tu zbierku krásnych miniatúr, za ktorými cítiť pesničkársky talent. Nálada sa rozprestiera od táborového ohňa o štvrtej ráno, cez výťahové podmazy až po minimalistický funk. Kráľovským číslom je skladba On the Level, v ktorej vás gýčové klávesy odnesú do nirvány. Keď to chcete mať naživo, ostáva vám jediné: pátrať na Facebooku či niekto nepredá lístok, lebo Macova októbrová zastávka v Bratislave je už dávno vypredaná.
Mýtus Západu
Keď Marisa Anderson zoberie do rúk gitaru a rozohrá prvý akord, neviete, či sa to ešte niekedy skončí. Tvorba zemitej Američanky pramení z prehistórie folku, ale je poznačená aj minimalizmom avantgardnej hudby 20. storočia. Výsledok je, že hmla prérie a blues delty sa neformujú do jednoznačných melódií, ale vytvárajú náladové kontemplatívne plochy. Mýtus amerického Západu sa tak stáva ešte hlbším a záhadnejším.
Ako devätnásťročná odišla zo školy a vydala sa pešo cez Ameriku. Tam niekde vznikol jej prirodzený imidž dlhovlasej tuláčky a sympatickej drevorubačky vo flanelovej košeli. Pri putovaní okrem toho do seba nasávala dejiny pôvodnej hudobnej kultúry. Po klasickej výučbe hry na gitaru a skúsenostiach v country, džezových aj cirkusových kapelách sa zhruba pred desiatimi rokmi Marisa začala venovať sólovej tvorbe.
Aktuálny album Cloud Corner s fotografiou zahmleného stromoradia na obale chce zrejme okrem špecifickej prírodnej nálady komentovať aj nejasnú situáciu v americkom štáte. Exaktne sa to nedozvieme,
