Dostatok zeleniny a ovocia neprospieva len nášmu organizmu, ale podľa vedcov zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) je užitočný aj z hľadiska úspory sladkej vody.
V najnovšej štúdii, ktorá vyšla tento týždeň v odbornom časopise Nature Sustainability, vedci porovnali viaceré spôsoby stravovania a prišli k záveru, že ak ľudia konzumujú mäso v zdravom množstve (nie nadmerne), mohli by znížiť vodnú stopu o 11 až 35 percent.
Vodná stopa (z angl. water footprint) sa definuje ako celkový objem sladkej vody, ktorý sa používa na výrobu spotrebovaného tovaru, v tomto prípade potravín.
Vedci tiež spočítali, že zdravá konzumácia rýb by znížila podiel sladkej vody pri príprave potravín o 33 až 55 percent. V prípade vegetariánstva by to bolo o 35 až 55 percent.
Autori štúdie vychádzali z dát zo 43-tisíc oblastí v Nemecku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku a porovnali vodnú stopu, ktorá vzniká pri bežnej konzumácii jedla, s tou, ktorá vzniká pri zdravej konzumácii rýb, mäsa a pri vegetariánstve.
Najdetailnejšia štúdia
Ak sa ľudia stravovali zdravšie, vodná stopa klesla vo všetkých oblastiach zaradených do štúdie. Tá predstavuje dosiaľ najdetailnejší výskum o vzťahu medzi spotrebou potravín a vodnou stopou.
Vedci ukázali, že na uvedený vzťah vo výraznej miere vplývali sociálno-ekonomické faktory ako vek, pohlavie a úroveň vzdelania. Autori štúdie pracovali s národnými diétnymi prieskumami a pri analýze rôznych spôsobov stravovania brali do úvahy denné požiadavky na príjem proteínov či tukov.
Zistili napríklad, že v analyzovaných oblastiach Francúzska sa vodná stopa spotreby mlieka so zvyšujúcim sa vekom spotrebiteľov zmenšuje. V Londýne vedci zase upozornili na silný vzťah medzi vodnou stopou spotreby vína a percentuálnym zastúpením populácie s vysokou úrovňou vzdelania.
Slabé vedomosti ľudí
Pokiaľ ide o konkrétne čísla, vodná stopa spojená so spracovaním potravín na osobu na deň je v Spojenom kráľovstve 2757 litrov, v Nemecku 2929 litrov a vo Francúzsku dokonca 3861 litrov.
Podľa jedného z autorov štúdie Davyho Vanhama ide o alarmujúce čísla. „Pri pohľade na čísla pre jednotlivé krajiny, ktoré sa pohybujú na úrovni 3 až 4-tisíc litrov denne, ide o obrovské množstvo vody, ak ho porovnáme s priamym použitím vody v domácnostiach,“ dodal Vanham pre BBC.
Vedec tiež povedal, že vo všetkých troch skúmaných krajinách výsledky ukázali, že ľudia jedia príliš veľa červeného mäsa, cukru a tuku. Naopak, nedostatočná spotreba zeleniny a ovocia bola problémom vo všetkých skúmaných štátoch.
Podľa Vanhama majú ľudia málo informácií o tom, koľko vody je potrebných na výrobu potravín. Obzvlášť vysoké nároky na vodu kladie chov dobytka. Olej, cukry a tuky taktiež potrebujú veľa vody, na druhej strane, ovocie a zelenina vyžadujú menej vody.
Autori uznávajú, že motivovať ľudí, aby zmenili stravovacie návyky, nie je jednoduché, preto navrhujú štátne intervencie, napríklad zdaňovanie nezdravých potravín či lepšie označovanie potravín.
Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41893-018-0133-x
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Tomáš Kolár






























