Denník N

Prírodovedec: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Stroj pri Belej. Foto - Erik Baláž
Stroj pri Belej. Foto – Erik Baláž

V chránenom území Tatier vodohospodári upravujú brehy divokých riek nešetrným spôsobom aj tam, kde to nie je potrebné, hovorí vedec Tomáš Derka z Prírodovedeckej fakulty UK.

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Tento rok boli v Tatrách povodne. Aké Tatry nájdu turisti na budúci rok?

Čo bude na budúci rok, neviem, možno budú dovtedy ďalšie povodne. Veď na Belej to bola iba 5-ročná voda, teda nič výnimočné. Už teraz vidno zásahy vodohospodárov do korýt vodných tokov. To, čo spravili na Studenom potoku v chránenom území, je katastrofa. Na Belej regulovaním toku likvidujú ekosystém našej poslednej divočiacej rieky. Bohužiaľ, je možné, že bežný turista to ani nevníma negatívne. Mnohí ľudia majú tendenciu pozerať sa na svet pohľadom záhradkára a páči sa im, keď vidia niečo pekne upravené.

Ako sa správa divočiaca rieka?

Pri každej povodni mení a prekladá svoje koryto. Má nivu a v nej stabilnejšie miesta – ostrovy s rastlinami a potom štrkové plochy bez vegetácie alebo iba so sporou vegetáciou. Pri povodni sa celá niva zaplaví, rieka ju „zvalcuje“, teda vlečie po dne sedimenty, unáša a ukladá stromy, kusy brehov a keď voda opadne, tečie často niekde inde ako pred povodňou. Belá zostala posledná, no v podobnom režime fungoval v minulosti napríklad celý horný a stredný Váh. V strednej Európe je asi najväčšia divočiaca rieka Tagliamento v severnom Taliansku. Mnohí ju videli cestou po diaľnici smerom na Benátky.

Kedy ste sa boli naposledy pozrieť na Belú?

Boli sme tam v júli, keď boli záplavy s 5-ročnou vodou. Voda zaplavila celú nivu, strhávala stromy, po dne sa valili štrk a balvany. Vtedy sa ekosystém zresetuje, omladí. Tešili sme sa na to, čo rieka vytvorí. Namiesto toho Slovenský vodohospodársky podnik poslal bagre a buldozéry, ktoré nivočia koryto. Trestuhodné je, že nerobia zásahy len tam, kde to ohrozuje majetky a ľudí, ale aj na miestach, kde to nemá žiaden zmysel. Preto sme napísali protestný list. Neprotestujeme proti adekvátnym zásahom, hnevá nás, že sa takto míňajú státisíce eur na často nepotrebné a škodlivé zásahy. Neviem si zvyknúť na to, že všade, kde sa pozriem, chýbajú v tejto krajine peniaze a inde sa nezmyselne rozhadzujú. Koľko nových nemocničných postelí mohlo byť za tie vyhodené státisíce?

Prečo je povodeň pre prírodu dôležitá?

Množstvo vzácnych rastlín a živočíchov je viazaných na obnažené plochy, ktoré vznikajú po povodniach. V ekológii to voláme pionierske sukcesné štádiá. Keď na rieke postavíte priehradu alebo upravíte koryto, zrušíte tú dynamiku. Zo štruktúrovanej spoločnosti, kde sú zastúpené všetky vekové kategórie obyvateľstva, sa časom stane starobinec. Zregulovaná rieka je stabilná, ale je to tá neželaná stabilita. Môžeme to prirovnať k totalitnému režimu, kde sa nestriedajú vlády, ekonomika ide ku dnu a dobre sa žije iba oportunistom. Povodeň je ako voľby, kde dostanú šancu vládnuť aj noví politici a oportunisti sú sčasti nahradení čerstvou krvou. Príroda musí byť, rovnako ako ľudská spoločnosť, v dynamickej rovnováhe.

Povodne v Tatrách napáchali aj množstvo škôd. Ako nájsť kompromis, kedy zasahovať a kedy nie?

Nikto z nás, ktorí sa snažíme rieky chrániť, netvrdí, že rieky netreba regulovať. Spor je o mieru, o spôsob a o miesto. Ak niekde voda ohrozuje majetky a mosty, je jasné, že tam treba účinné úpravy. Ale ide o tú mieru a spôsob. V prípade Tatier správcovia tokov zneužili povodeň. Stále sa stavia v nivách riek na miestach, kde by stavby stáť nemali. Stavebníci sa pritom oprávnene spoliehajú na štát, že ak niekde dostanú stavebné povolenie, tak je to miesto bezpečné. Či už prirodzene, alebo s pomocou štátu, ktorý zabezpečuje protipovodňovú ochranu.

Ako to riešiť?

Aj tu by sa mal aplikovať princíp hodnoty za peniaze. Napríklad pri Belej je ešte celkom dobrá situácia, lebo tečie cez lúky, lužné lesy a až na to, že zoberie pár stromov, vážnejšie škody zvyčajne nevznikajú. Teraz posunula menší most, tam treba škodu napraviť. Dostali sa však ku mne plány akvaparku pri Belej, ktorý má stáť v území, ktoré je ohrozené povodňami. Ako je možné, že sa niečo také dostane do územného plánu a investor tam vykupuje pozemky? Namiesto toho, aby to celé postavili o pár metrov vyššie, mimo ohrozeného územia?

Tomáš Derka. Foto N

Ako si to vysvetľujete?

Zneužili zákon, ktorý ich oprávňuje pri povodni robiť opatrenia na ochranu života, zdravia a majetkov. V situácii, že sa valí povodeň, samozrejme nie je čas na dlhé úradovanie. Treba v teréne robiť všetko potrebné, aby boli škody minimálne. Ale keď voda opadne, treba prejsť na štandardný „zdĺhavý“ režim. Teda spraviť projekt úprav toku, nechať k nemu vyjadriť sa všetky príslušné inštitúcie, orgány ochrany prírody a verejnosť. A potom by museli urobiť verejné obstarávanie. Takmer určite by v chránených územiach takéto zásahy neprešli. Teraz tú situáciu zneužili, aby realizovali svoje zvrhlé predstavy na úpravu rieky. Druhá motivácia môže byť, že nemusia riešiť verejné obstarávania. Doteraz je vyhlásený povodňový stav, hoci už je sucho. Zazmluvnili firmy a masívne bagrujú v korytách. Obrázok Studeného potoka od Erika Baláža, ktorý ste zverejnili, je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie