Denník N

Médiá dúfajú, že im Google a Facebook budú platiť. Sú k tomu o krok bližšie

Zdroj: Pixabay/CC
Zdroj: Pixabay/CC

Europoslanci posunuli ďalej nové pravidlá na ochranu autorských práv.

Zásadná zmena fungovania internetu, ktorá sa môže dotknúť každého používateľa, je o krok bližšie. Európsky parlament v stredu schválil návrh smernice o ochrane autorských práv. Za v prvom čítaní hlasovalo 438 poslancov, proti bolo 226 a 39 sa zdržalo.

Ide o kontroverznú zmenu. Jej zástancovia tvrdia, že v hre je prežitie médií v Európe, kritici varujú pred obmedzením slobody internetu a cenzúrou.

K smernici bolo predložených viac ako 250 pozmeňovacích návrhov. Najväčšie obavy vyvolávajú jej dva články – 11 a 13.

Článok 11

Článok 11 umožňuje vyberať poplatky za zdieľanie textov alebo ich častí. Tento poplatok je nazývaný aj daňou z odkazovania a za jeho schválenie lobovali mnohé európske médiá. Veria totiž, že sa im tak podarí získať späť časť peňazí z reklamy, ktoré im zobrali Google a Facebook.

Tieto veľké IT firmy sú dnes pre ľudí hlavným zdrojom informácií. Vydavateľom prekáža, že používatelia si často len prečítajú nadpis článku, no už si ho neotvoria. Google, Facebook a ďalší tak vraj zarábajú na ich obsahu, a mali by preto novinárom platiť licenčné poplatky.

Ešte v máji túto zmenu podporila Európska asociácia vydavateľov novín, v auguste podpísalo otvorený list viac ako sto novinárov z európskych médií: „Pamätajte na to, že Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú,“ písal v ich mene vojnový spravodajca agentúry AFP.

Tento týždeň vyšlo niekoľko európskych novín s prázdnou titulnou stranou. Bogusław Chrabota to v poľskom denníku Rzeczpospolita vysvetlil slovami: „Pokiaľ nezavedieme ochranné mechanizmy, už čoskoro bude väčšina našich stránok zívať prázdnotou. Nakoniec seriózna tlač zanikne.“

Pridali sa aj niektoré slovenské médiá. Asociácia vydavateľov tlače spolu so Slovenským syndikátom novinárov vyzvali europoslancov, aby za návrh smernice zahlasovali. Ich výzvu na titulných stranách zverejnili v stredu denníky SME, Pravda a Hospodárske noviny.

Problémom je, že médiá nakoniec nemusia získať nijaké peniaze od veľkých hráčov, upozornil právnik Martin Husovec, ktorý učí právo na univerzite v holandskom Tilburgu. „Vidíme, že v krajinách, kde sa to zaviedlo, to absolútne nefunguje,“ povedal v júni pre Denník N. V Nemecku mal Google platiť za odkazy na články, vydavateľom však povedal, že mu buď dajú licenciu, alebo ich zo svojej služby Google News vyradí. Médiá nakoniec dali gigantu licenciu zadarmo. V Španielsku bola služba Google News po prijatí podobnej legislatívy zrušená.

„Copyright sám osebe nie je obchodný model,“ napísal Petr Koubský z Nového deníku, sesterského projektu Denníka N. „Keď si na niečo zaistíte autorské práva, neznamená to automaticky, že z toho budete mať obchodný prospech,“ argumentuje.

Článok 13

Druhým problematickým článkom európskej smernice je článok 13, ktorý presadzujú najmä hudobné a filmové štúdiá. Núti totiž prevádzkovateľov, aby pri každom nahranom obrázku, texte, nahrávke či videu skontrolovali, či neporušujú autorské práva.

Dnes majiteľ webu nenesie zodpovednosť za nelegálny obsah, a to až do chvíle, kým na to nie je upozornený. Zákon poruší až v prípade, ak výzvu na zmazanie nelegálneho obsahu ignoruje. Ak by článok 13 vošiel do platnosti, zodpovednosť za prípadné porušenie autorských práv by neniesol človek, ktorý by obrázok, text či video na webe zverejnil, ale zodpovedal by za to prevádzkovateľ servera.

Túto zmenu kritizujú aj internetoví priekopníci, napríklad spoluvynálezca webu Tim Berners-Lee či zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales. Vo svojom otvorenom liste napísali, že automatické filtrovanie môže viesť k vytvoreniu neprimeranej kontroly a cenzúry webu.

Automatické preverovanie všetkého, čo ľudia nahrajú na web, už napríklad robí YouTube, no je to technologicky mimoriadne náročné. Menšie weby by si preto museli podobnú technológiu od niekoho prenajať. Zmena tak môže, paradoxne, Googlu a Facebooku vyhovovať, lebo zvyšuje bariéry pre nových hráčov vstupujúcich na trh. „Google napríklad nie je rád, že sa takýto typ regulácie predpisuje. Na druhej strane je však technologicky najďalej. Čo to znamená pre Google, ak sa to prijme? Nič. Čo to znamená pre všetkých ostatných? Že sa budú musieť snažiť robiť to, čo Google,“ povedal právnik Husovec.

Malí a noví hráči na trhu si tak budú musieť zaobstarať licencovaný filter, ktorý bude predchádzať porušovaniu práv. Lacné to nebude – a ani bezchybné. Počítače totiž nebudú vedieť odhaliť, či v konkrétnom prípade ide o porušenie autorských práv alebo len o citáciu, paródiu alebo remix, teda prípady, ktoré autorské zákony bežne povoľujú. Aj preto sa od prevádzkovateľov bude požadovať, aby mali k dispozícii aj adekvátne opravné mechanizmy, ktoré budú mať na starosti ich zamestnanci, nie algoritmy.

„Wikipédia možno dostane z niektorých pravidiel výnimku, no internet ako taký to schytá,“ povedal Vojtěch Dostál z českej Wikipédie. „Článok 13 je takmer nereformovateľný a vynúti si pravdepodobne zavedenie automatických nahrávacích filtrov, ktoré veľmi často robia chyby a nedokážu správne rozlišovať nuansy medzi porušením autorského práva a legitímnym použitím, napríklad v rámci paródie.“

Čo bude ďalej?

Eurokomisári Andrus Ansip a Mariya Gabrielová zodpovední za jednotný digitálny trh a digitálnu ekonomiku vyhlásili, že schválenie smernice je „silným a pozitívnym signálom a zásadným krokom k dosiahnutiu nášho spoločného cieľa modernizácie pravidiel o autorských právach v EÚ“.

„Som presvedčený, že len čo prach sadne, internet bude taký slobodný, aký je dnes, tvorcovia a novinári získajú spravodlivejší podiel na výnosoch zo svojich diel a my sa budeme pýtať, o čom bol všetok ten krik,“ povedal parlamentný spravodajca a nemecký europoslanec Axel Voss.

Google je s výsledkom hlasovania nespokojný, spoločnosť Mozilla pre agentúru Reuters uviedla, že boj sa ešte neskončil. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli modernú reformu, ktorá chráni zdravie internetu a podporuje práva používateľov.“

Európsky parlament teraz hlasoval o návrhu smernice v prvom čítaní, prijal pri tom aj viaceré pozmeňujúce návrhy, vysvetľuje Radovan Geist z portálu Euractiv.sk. Ďalším krokom bude dohoda na konečnej podobe normy s členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorú bude europarlament znovu schvaľovať hlasovaním.

„Reálne politické (ale i vecné) rokovania sa ešte len začnú,“ uviedla Janka Burdová z ministerstva kultúry. „Smernica môže v nadchádzajúcom období zaznamenať ešte výrazné textové zmeny.“

Finálne hlasovanie by mohlo prísť na jar, stále však nie je isté, či sa to podarí do konca volebného obdobia. „Ak sa to nestihne do apríla 2019, tak potom až v septembri,“ vraví Geist. Voľby do europarlamentu sa uskutočnia 23. – 26. mája 2019.

Ani schválená smernica ešte nebude mať priamu účinnosť. Členské štáty budú na jej základe musieť následne prijať vlastné pravidlá ochrany autorských práv.

 

Majte prehľad o dôležitých zmenách v médiách a žurnalistike. Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a dostanete prehľadný sumár každý piatok mailom. 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Médiá

Smernica o autorských právach

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie