Domorodcom z Peru berú zem, tak útočia šípmi

Bolo to už tretíkrát, čo členov amazonského kmeňa Mashco Piro, žijúceho v dažďových pralesoch na juhu Peru, uvideli aj miestni obyvatelia. Do roku 2007 o nich pritom svet vôbec netušil.

Až doteraz však boli členovia kmeňa mierumilovní. To sa zmenilo na konci minulého týždňa, keď jeden z členov kmeňa v peruánskej dedinke Shipetari zabil 20-ročného muža šípom z luku.

Ľudia z tohto kmeňa patria medzi „nekontaktovaných ľudí“.

Tak sa označujú kmene, ktoré nemajú nadviazaný kontakt s okolitým svetom a pred „modernou spoločnosťou“ sa dobrovoľne skrývajú v húštinách pralesa. Neznamená to však, že nemajú žiadny kontakt s okolitým svetom.

Prečo Indiáni dedinčana zabili, to nebolo jasné ani odborníkom na miestne kmene. Ľudia z Mashco Piro sú však dlhodobo ohrození nelegálnou ťažbou dreva, ropnými firmami či dílermi drog. A postupne – tak ako iné nekontaktované kmene v susednej Brazílii – prichádzajú o územie, ktoré im patrilo po generácie.

Kontakt ich môže zabiť

Na celom svete sa podľa odhadov nachádza viac ako sto nekontaktovaných kmeňov.

Ich členovia sa rátajú maximálne v stovkách a väčšinou žijú v nedostupných oblastiach pralesov Južnej Ameriky či na ostrove Nová Papua. V Peru je spolu 15 takýchto kmeňov, čo je tretí najvyšší počet na svete.

Oficiálne sa ich vláda snaží ochrániť. Vytvorila pre nich rezervácie, ktoré by mali zostať spoločnosťou nedotknuté, a snaží sa tiež zabrániť tomu, aby prišli do kontaktu s bežnými ľuďmi. To by pre nich mohlo byť smrteľné. Keďže členovia týchto kmeňov žijú už po niekoľko generácií v izolácii, ich imunita nie je vyvinutá, a preto je pre nich nebezpečná aj bežná nádcha či chrípka.

„Akákoľvek infekcia je pre nich potenciálne smrtiaca. Nádcha sa v ich komunite môže veľmi rýchlo rozšíriť, no ešte nebezpečnejšia je malária alebo osýpky, ktoré pre nich môžu byť extrémne nebezpečné,“ povedal pre neziskovú organizáciu Survival International Stafford Lightman, profesor medicíny z univerzity v Bristole.

Obzvlášť ohrozené sú deti a starší ľudia. Objavili sa aj prípady, keď pre nás bežné choroby zdecimovali celý kmeň.

Dobrovoľne v izolácii

Problémom je aj to, že domorodci čoraz častejšie prichádzajú do kontaktu s ľuďmi, ktorí v pralesoch nelegálne ťažia vzácne mahagónové drevo, či s prieskumníkmi ťažobných spoločností. Pod povrchom pralesa sa nachádzajú obrovské zásoby zemného plynu a z toho chce peruánska vláda vyťažiť čo najviac peňazí.

Podľa Survival International prenajala vláda viac ako 70 percent rozlohy pralesa ťažobným firmám, čo znamená, že nekontaktované kmene sa čoraz častejšie dostávajú do kontaktu s ľuďmi z vonkajšieho sveta a zároveň ich ťažobné spoločnosti vytláčajú z ich území.

Odborníci sa pritom zhodujú, že domorodci o kontakt s okolitým svetom jednoducho nemajú záujem.

„Kedysi som úprimne veril, že im hovoríme ‚poďte a zdieľajte s nami oveľa vyspelejší svet‘. Ale to je lož. My sme napadli ich priestor. Naša spoločnosť je tu pre nás, nie pre nich,“ napísal Sydney Possuelo, brazílsky úradník, ktorý amazonské kmene roky mapoval. Svedčia o tom aj fotky z preletov nad pralesom, na ktorých je vidno domorodcov, ako hrozia šípmi či lukmi.

„Skrývajú sa, alebo prejavujú nepriateľstvo. Jasne ukazujú, že chcú mať od nás pokoj,“ tvrdí Survival International.