Denník N

Povojnový protižidovský pogrom v Topoľčanoch nepriamo presahuje až do súčasnosti

Kláštorná škola v Topoľčanoch, v ktorej nepokoje vypukli. Foto - Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho
Kláštorná škola v Topoľčanoch, v ktorej nepokoje vypukli. Foto – Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho

Autor je historik

Aj v  malých dejinách sa vyskytnú udalosti, ktoré síce načas priťahujú pozornosť verejnosti, no vzápätí upadajú do zabudnutia. Týka sa to najmä príbehov, ktoré sú zahanbujúcou epizódou v histórii štátu, národa, spoločnosti, regiónu. Často si nahovárame, že my takéto škvrny v minulosti nemáme. Snažíme sa na ne zabudnúť, zatajiť ich a odsudzujeme toho, kto nám ich pripomína. Slovami českého historika Františka Grausa „ľahko prepadáme mylnej predstave, že zmeneným hodnotením minulosti sa mení aj minulosť sama“.

Jedným z takýchto príkladov je protižidovský pogrom, ktorý sa pred 73 rokmi odohral v Topoľčanoch, necelých päť mesiacov po skončení vojny. Jeho priebeh odborná literatúra už čiastočne spracovala. Širšia verejnosť sa s ním mohla bližšie oboznámiť vďaka dokumentárnemu filmu Miluj blížneho svojho. Domnievam sa, že topoľčianske udalosti svojimi kontúrami nepriamo presahujú až do súčasnosti.

Pogrom vyvolali miestni arizátori, ktorí sa obávali straty obchodov. Siahli po osvedčenom arzenáli antisemitských stereotypov a začali šíriť konšpiračné výmysly: Židia požadujú nielen vrátenie majetku, ale zároveň sa chcú pomstiť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie