Denník N

Priateľky a priatelia z akadémie vied najmenej potrebujú naše mlčanie

Martina Lubyová. Foto - TASR
Martina Lubyová. Foto – TASR

Z univerzitného prostredia neprišiel pre SAV takmer žiaden hlas podpory. Vedecký výskum univerzít by pritom bol bez akadémie vied významne ochudobnený.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

Autor je zoológ a ekológ,
docent na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach

Asi týmto textom neprinesiem nič nové, ostatne, je viac osobný. Fakty sú známe, reagujem na diskutované skutočnosti o Slovenskej akadémii vied a jej transformácii.

Proces v utorok tohto týždňa vyústil do koaličného hlasovania v parlamente, v ktorom sa prelomilo veto prezidenta Kisku k novele zákona o vysokých školách. Vytvoril sa tým prakticky nekonečne otvorený priestor pre ministerku školstva, nominantku SNS, urobiť (si) so slovenskou akadémiou vied prakticky čokoľvek. V plnom význame slova čokoľvek.

Preto sú predstaviteľné kroky smerujúce k neobnoveniu niektorých ústavov či presuny majetkov (a nemyslím tým, samozrejme, mikroskopy, nech uvediem najjednoduchší príklad).

Dlhodobo pripravovaný a dohodnutý proces transformácie ústavov SAV, ktorý mal smerovať k ich väčšej (a nielen ekonomickej) samostatnosti a nezávislosti, vrátili politici ďaleko pred jeho začiatok, čím sa tri tisícky zamestnancov dostali do situácie absolútnej neistoty.

Žasnem

Neveriacky nad tým žasnem, boj ministerky s akadémiou mi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovenská akadémia vied

Komentáre

Teraz najčítanejšie