Tieň svetla a svetlo tieňa

Editor Lawrence Block zostavil antológiu poviedok známych autorov, inšpirovaných obrazmi a životom maliara Edwarda Hoppera.

Obrazy, literatúra aj film sa neodolateľne priťahujú a navzájom až „muzikantsky“ provokujú. Americký maliar, grafik a ilustrátor Edward Hopper (1882 – 1967) síce patrí k hlavným predstaviteľom realistického smeru, ale jeho dielo s dôrazom na osamotenosť, melanchóliu a izolovanosť človeka je v kontexte amerického umenia 20. storočia čímsi výnimočným a príťažlivým ako zdroj podnetov pre filmárov, hudobníkov aj literátov. Dôkazom toho je aj antológia Ve světle nebo ve stínu. Povídky inspirované obrazy Edwarda Hoppera (Metafora Praha).

Niečo číha za rohom

Málokto si uvedomuje, že v obraze prázdnej tajomnej budovy House by the Rail­road našiel Alfred Hitchcock inšpiráciu pre svoj film Psycho a podobne pesničkár Tom Waits myšlienky textov v Hopperovom najznámejšom diele Nighthawks. Chris Rea je v piesňach albumu The Blue Jukebox tiež jasne inšpirovaný majstrom, dokonca rovnomenný obraz má na obale CD. Ulice na Hopperových obrázkoch sú zvyčajne bez ľudí, divadlá a kiná opustené, za motelovými oknami nevidno známky života, majáky a benzínové pumpy tvoria akúsi hranicu medzi prírodou a civilizáciou – to všetko je bohatým prameňom aj pre aktuálnu maliarsku tvorbu pesničkára Boba Dylana.  

Hopper tvoril po celý život pod vplyvom dojmov z niekoľkých návštev Európy. Pobudol v Anglicku, Holandsku, v Berlíne aj Bruseli. Najviac času však strávil v Paríži, kde v Louvri študoval starých majstrov a zoznamoval sa s tvorbou impre­sionistov, pričom skúšal maľovať mestské scenérie ovplyvnené týmto smerom. Jeho estetika však napokon zostala ukotvená v tradícii európskeho realizmu, hoci „čosi iné“ v tvorivom výraze zostalo. Svoj štýl filigránsky hmlisto vylepšoval po celý život aj ako určitú pred­zvesť pop-artu či špecifickej umeleckej fotografie. Výrazná hra farieb a tieňov, odcudzené výrazy postáv aj napätá, ba až napínavá atmosféra vo vrstvení jeho skíc a obrazov so zvláštnym osvetlením často vyvolávajú neurčitý dojem, že niečo nie je v poriadku a že „hneď za rohom“ číha čosi hrozivé.

Mystika i démon súhlasu

Dalo by sa teda čakať, že vďaka takejto ponuke nájdeme v antológii najmä mysteriózne či hororové útvary. Tie síce nechýbajú, ale tematický záber zúčastnených autorov je podstatne širší. Zimomriavky vyvoláva nielen mystika, ale aj rodinná dráma, detektívka zo starej školy až „stalinský“ démon súhlasu, i parciálne autobiografická poviedka a variácia na zlodejskú „česť“.

Úvodné riadky Megan Abbottovej prinášajú relatívne aktuálnu tému o dlhodobo utláčanej žene, ktorá sa nečakane vzbúri proti agresívnemu manželovi, a pokračujúci kúsok Jill D. Blockovej zasa zaujímavo rozpráva príbeh odloženého dieťaťa a následného rodinného stretnutia za dosť pohnutých okolností.

Mierne psychotickou variá­ciou na harlekýnsko-pierotovskú tému je črta Roberta Olena Butlera a jedným z vrcholov zbierky viacvrstvovo varírovaný magický realizmus Nicholasa Christophera. Výrazný je Michael Connelly s detektívom Harrym Boschom „ako z románu“, aj Jeffery Dea­ver v kajúcnom liste sovietskeho špióna.

Čitateľom zatrasie triller „v kocke“ od Joe R. Landsdala, ale najmä desivá skratka chladnokrvného zla (ne)nápadne obyčajných ľudí Stephena Kinga. Originálny je nadhľadovo empatický príbeh Craiga Fergusona o zomierajúcom ateistickom pastorovi, ktorý v sebe objaví záľubu vo fajčení marihuany. Profesorka umenia a maliarova autobiografička Gail Levinová po prvý raz publikuje beletristický text, ktorý je zaujímavý najmä svojím vzťahom k reálnemu životnému osudu Edwarda Hoppera.

Žena na jedno použitie

Roky veľkej hospodárskej krízy s neradostným obdobím nedostatku aj rasistických nálad v spoločnosti vykresľuje prostredníctvom mladej príslušníčky humanitárnej organizácie a jej spomienok z detstva dosť provokatívne Kris Nelscottová. Nechýba ani Joyce Carol Oatesová v rozsiahlejšom útvare o žene na „jedno použitie“. Rozmarnú a viac-menej ideálnu bodku za „správami o obrazoch“ prináša záverečná kulifajská črta editora tejto originálnej antológie Lawrenca Blocka.

Vnímavého čitateľa určite pomkne popozerať si Hopperove diela, ktoré boli štartovným výstrelom na napísanie poviedok, a popremýšľať, ako sa s nimi autori popasovali.

Isteže, najväčším lákadlom sú osobnosti pisateľov a ich vzťah k dielu melancholicky strašidelnej krásy a života u nás menej preferovaného, ale pritom jedného z najznámejších maliarov a inšpirátorov novodobej americkej umeleckej histórie.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |