Denník N

Slovenský mayológ publikoval v časopise Science: Po španielsky ma naučili Mayovia

Milan Kováč je najznámejším slovenským mayológom. Foto N – Vladimír Šimíček
Milan Kováč je najznámejším slovenským mayológom. Foto N – Vladimír Šimíček

Tím výskumníkov pod vedením mayológa Milana Kováča už deväť rokov v guatemalskej lokalite Uaxactun skúma mayskú civilizáciu.

Zo začiatku sa vedci pralesom presekávali s mačetou v ruke, dnes im prácu zjednodušuje technológia zvaná LiDAR, čo je skener na lietadle na mapovanie územia. S jeho pomocou tím profesora Kováča objavil nielen pyramídy, ale aj poľnohospodárske polia a závlahový systém, ktorý dáva odpoveď na otázku, ako sa milióny Mayov uživili na pomerne malom území. Článok o objave Kováčovho tímu vyšiel v októbrovom vydaní prestížneho vedeckého časopisu Science.

Mayovia boli jediným americkým národom, ktorý mal písmo. Čím boli ešte výnimoční?

Myslím, že architektúrou, tú mali úplne perfektnú. Cesty mali široké ako naše diaľnice a kamenné mestá rozlohou aj počtom obyvateľov podobné našim mestám. Ďalej astronómiou a matematikou. Mali takú matematiku, že my sme sa k nej priblížili až tisíc rokov po nich. Ich kalendár potom dostihla vlastne až gregoriánska reforma.

A pritom nepoznali koleso, však?

Áno, bola to civilizácia bez kolesa a z hľadiska industrializácie boli na úrovni kamennej doby. Ukazuje sa, že pre intelektuálny rozvoj možno ten základný materiál nie je rozhodujúci.

Keď ste pred deviatimi rokmi v Guatemale začínali, pôvodne vám pridelili inú archeologickú lokalitu, no tú napokon dostala americká výprava. Tam ste doteraz?

Povolenie žiadal ešte Slovenských archeologický a historický inštitút, ktorý výskum rozbiehal. Vtedy nám pridelili lokalitu Xultun, a pretože nás tam nikto nepoznal a bolo to lukratívne miesto, pustili tam napokon renomovanú americkú univerzitu. Najskôr nám dali pozitívne stanovisko, potom ho odvolali a ako náhradu nám ponúkli Uaxactun, ktorý už preskúmali americké univerzity v prvej polovici dvadsiateho storočia. Takže sme dostali miesto, ktoré v podstate nikto nechcel.

Ale my sme sa do toho obuli, z nevýhody sme urobili výhodu a kopali sme tam, kde Američania predtým nekopali. Našli sme oveľa staršie centrum mesta s mimoriadne cennými prvkami architektúry, umenia a počiatkov mayského písma, na ktoré oni predtým nenarazili. Vďaka tomu bolo jedno mesto systematicky vykopané v priereze celých svojich dejín, čo sa o iných mayských mestách povedať nedá. Aj vďaka tomu nás dnes už rešpektujú všade.

Milan Kováč (nar. 1967)

vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Na UK založil Katedru porovnávacej religionistiky, ktorú dodnes vedie. Okrem toho prednáša v USA na Missouri State University. Dlhodobo sa podieľa na výskumoch mayskej civilizácie v guatemalskej lokalite Uaxactun. Rozhovor vznikol v júli na konferencii TEDxBratislava.

Ako zmenil vašu prácu pri vykopávkach LiDAR? Spomínali ste, že 60 percent poznatkov ste získali vďaka týmto novým technológiám a to, čo ste skúmali predchádzajúcich osem až deväť rokov, tvorí tých zvyšných 40 percent. Nejde o presné čísla, skôr ma zaujíma, či je ten pomer nových informácií taký veľký.

Po tom, ako sa projekt v roku 2016 rozbehol pod kuratelou Univerzity Komenského, sa práca s LiDAR-om stala alfou a omegou nášho výskumu. Vďaka spolupráci s STU, ktorú v projekte zastupuje Tibor Lieskovský, disponujeme najnovšími metódami spracovania a špičkovými technologickými postupmi. Tam, kde sme predtým videli 450 stavieb, sme ich zrazu uvideli 5112. Takže rozdiel je oveľa väčší.

Na druhej strane, samotné archeologické vykopávky to celkom nenahradí, lebo tie vedia zachytiť aj chronológiu, teda vývoj v čase. LiDAR, čo je vlastne skener na lietadle, vidí cez porast, ale iba veci na povrchu zeme, takže vieme, ako vyzerali v čase zániku, v našom prípade v tom 9. – 10. storočí nášho letopočtu. Lenže napríklad v tom starom meste, kde sme zaznamenali najväčšie objavy, sú hlboké vrstvy pod zemou a pohybujeme sa tisíc rokov pred tým, čo vidí LiDAR.

Pohybom po obrázku porovnajte džungľu a vizualizáciu LiDAR-u s následnou interpretáciou štruktúr

Minimálne však viete, kde máte hľadať.

To je pravda, na území, kde sme si mysleli, že už poznáme všetko a zmapovali sme 30 sídel, sa po laserovom skenovaní ukázalo, že ich je až 90. Hustý dažďový prales predsa len vie veci výborne ukrývať. Neviem si predstaviť štúdium mayského urbanizmu bez lidarových dát, pretože tie nám ukazujú rozsah osídlenia, obranné prvky, konektivitu ciest a najnovšie aj rozsah a typ poľnohospodárstva, teda hustotu obyvateľstva a stovky iných vecí, ktoré nám túto civilizáciu približujú oveľa viac než kedykoľvek predtým.

Na čom pracujete počas zvyšku roka?

Zvyšok roka tvorí analytická a organizačná práca. Musíme spracovať získané dáta, zhodnotiť predchádzajúcu sezónu a naštartovať tú nasledujúcu. Päť mesiacov máme na jedno a päť mesiacov na druhé. Príprava zahŕňa financovanie, získavanie povolení a len napísanie plánu je každý rok taká malá 60-stranová knižka. Na to, aby sme spracovali predchádzajúci projekt, musíme napísať asi tisícstranovú publikáciu.

V španielčine?

Úplne všetko musí byť v španielčine a podmienkou guatemalskej vlády je aj to, že minimálne polovica členov tímu musia byť Guatemalčania.

To sú domorodci alebo členovia univerzít?

Ide o absolventov univerzít, oni majú tiež vlastné univerzity, niektoré sú dokonca staršie, než je tá naša na Slovensku. Najčastejšie spolupracujeme s Univerzitou San Carlos, ktorá bola založená už v roku 1676. Majú tradíciu aj úroveň, nie je núdza o skúsených guatemalských archeológov, na druhej strane však nemajú doktorský stupeň štúdia, a teda chýbajú skutoční experti.

Keď ste nedávno objavili pyramídu, museli ste ju celú vykopať. Robili ste to sami alebo si niekoho najímate?

Máme tam veľké tímy robotníkov z radov miestnych roľníkov, ktorých najímame. Už roky sú zvyknutí s nami robiť a dokonca majú celkom bohatý slovenský slovník.

Hypotetická vizualizácia veľkej centrálnej pyramídy objavená mapovaním pomocou LiDAR-u. Foto – Centrum mezoamerických štúdií

Aký veľký problém je vykrádačstvo?

Problém je v tom, že sú to veľmi rozsiahle neobývané oblasti a Guatemala je natoľko chudobná krajina, že nemá zdroje na to, aby ich chránila. A ľudia sú takí chudobní, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie