Slovenský mayológ publikoval v časopise Science: Po španielsky ma naučili Mayovia

Zo začiatku sa vedci pralesom presekávali s mačetou v ruke, dnes im prácu zjednodušuje technológia zvaná LiDAR, čo je skener na lietadle na mapovanie územia. S jeho pomocou tím profesora Kováča objavil nielen pyramídy, ale aj poľnohospodárske polia a závlahový systém, ktorý dáva odpoveď na otázku, ako sa milióny Mayov uživili na pomerne malom území. Článok o objave Kováčovho tímu vyšiel v októbrovom vydaní prestížneho vedeckého časopisu Science.

Mayovia boli jediným americkým národom, ktorý mal písmo. Čím boli ešte výnimoční?

Myslím, že architektúrou, tú mali úplne perfektnú. Cesty mali široké ako naše diaľnice a kamenné mestá rozlohou aj počtom obyvateľov podobné našim mestám. Ďalej astronómiou a matematikou. Mali takú matematiku, že my sme sa k nej priblížili až tisíc rokov po nich. Ich kalendár potom dostihla vlastne až gregoriánska reforma.

A pritom nepoznali koleso, však?

Áno, bola to civilizácia bez kolesa a z hľadiska industrializácie boli na úrovni kamennej doby. Ukazuje sa, že pre intelektuálny rozvoj možno ten základný materiál nie je rozhodujúci.

Keď ste pred deviatimi rokmi v Guatemale začínali, pôvodne vám pridelili inú archeologickú lokalitu, no tú napokon dostala americká výprava. Tam ste doteraz?

Povolenie žiadal ešte Slovenských archeologický a historický inštitút, ktorý výskum rozbiehal. Vtedy nám pridelili lokalitu Xultun, a pretože nás tam nikto nepoznal a bolo to lukratívne miesto, pustili tam napokon renomovanú americkú univerzitu. Najskôr nám dali pozitívne stanovisko, potom ho odvolali a ako náhradu nám ponúkli Uaxactun, ktorý už preskúmali americké univerzity v prvej polovici dvadsiateho storočia. Takže sme dostali miesto, ktoré v podstate nikto nechcel.

Ale my sme sa do toho obuli, z nevýhody sme urobili výhodu a kopali sme tam, kde Američania predtým nekopali. Našli sme oveľa staršie centrum mesta s mimoriadne cennými prvkami architektúry, umenia a počiatkov mayského písma, na ktoré oni predtým nenarazili. Vďaka tomu bolo jedno mesto systematicky vykopané v priereze celých svojich dejín, čo sa o iných mayských mestách povedať nedá. Aj vďaka tomu nás dnes už rešpektujú všade.

(nar. 1967)

vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Na UK založil Katedru porovnávacej religionistiky, ktorú dodnes vedie. Okrem toho prednáša v USA na Missouri State University. Dlhodobo sa podieľa na výskumoch mayskej civilizácie v guatemalskej lokalite Uaxactun. Rozhovor vznikol v júli na konferencii TEDxBratislava.

Ako zmenil vašu prácu pri vykopávkach LiDAR? Spomínali ste, že 60 percent poznatkov ste získali vďaka týmto novým technológiám a to, čo ste skúmali predchádzajúcich osem až deväť rokov, tvorí tých zvyšných 40 percent. Nejde o presné čísla, skôr ma zaujíma, či je ten pomer nových informácií taký veľký.

Po tom, ako sa projekt v roku 2016 rozbehol pod kuratelou Univerzity Komenského, sa práca s LiDAR-om stala alfou a omegou nášho výskumu. Vďaka spolupráci s STU, ktorú v projekte zastupuje Tibor Lieskovský, disponujeme najnovšími metódami spracovania a špičkovými technologickými postupmi. Tam, kde sme predtým videli 450 stavieb, sme ich zrazu uvideli 5112. Takže rozdiel je oveľa väčší.

Na druhej strane, samotné archeologické vykopávky to celkom nenahradí, lebo tie vedia zachytiť aj chronológiu, teda vývoj v čase. LiDAR, čo je vlastne skener na lietadle, vidí cez porast, ale iba veci na povrchu zeme, takže vieme, ako vyzerali v čase zániku, v našom prípade v tom 9. – 10. storočí nášho letopočtu. Lenže napríklad v tom starom meste, kde sme zaznamenali najväčšie objavy, sú hlboké vrstvy pod zemou a pohybujeme sa tisíc rokov pred tým, čo vidí LiDAR.

Pohybom po obrázku porovnajte džungľu a vizualizáciu LiDAR-u s následnou interpretáciou štruktúr

Minimálne však viete, kde máte hľadať.

To je pravda, na území, kde sme si mysleli, že už poznáme všetko a zmapovali sme 30 sídel, sa po laserovom skenovaní ukázalo, že ich je až 90. Hustý dažďový prales predsa len vie veci výborne ukrývať. Neviem si predstaviť štúdium mayského urbanizmu bez lidarových dát, pretože tie nám ukazujú rozsah osídlenia, obranné prvky, konektivitu ciest a najnovšie aj rozsah a typ poľnohospodárstva, teda hustotu obyvateľstva a stovky iných vecí, ktoré nám túto civilizáciu približujú oveľa viac než kedykoľvek predtým.

Na čom pracujete počas zvyšku roka?

Zvyšok roka tvorí analytická a organizačná práca. Musíme spracovať získané dáta, zhodnotiť predchádzajúcu sezónu a naštartovať tú nasledujúcu. Päť mesiacov máme na jedno a päť mesiacov na druhé. Príprava zahŕňa financovanie, získavanie povolení a len napísanie plánu je každý rok taká malá 60-stranová knižka. Na to, aby sme spracovali predchádzajúci projekt, musíme napísať asi tisícstranovú publikáciu.

V španielčine?

Úplne všetko musí byť v španielčine a podmienkou guatemalskej vlády je aj to, že minimálne polovica členov tímu musia byť Guatemalčania.

To sú domorodci alebo členovia univerzít?

Ide o absolventov univerzít, oni majú tiež vlastné univerzity, niektoré sú dokonca staršie, než je tá naša na Slovensku. Najčastejšie spolupracujeme s Univerzitou San Carlos, ktorá bola založená už v roku 1676. Majú tradíciu aj úroveň, nie je núdza o skúsených guatemalských archeológov, na druhej strane však nemajú doktorský stupeň štúdia, a teda chýbajú skutoční experti.

Keď ste nedávno objavili pyramídu, museli ste ju celú vykopať. Robili ste to sami alebo si niekoho najímate?

Máme tam veľké tímy robotníkov z radov miestnych roľníkov, ktorých najímame. Už roky sú zvyknutí s nami robiť a dokonca majú celkom bohatý slovenský slovník.

Aký veľký problém je vykrádačstvo?

Problém je v tom, že sú to veľmi rozsiahle neobývané oblasti a Guatemala je natoľko chudobná krajina, že nemá zdroje na to, aby ich chránila. A ľudia sú takí chudobní, že nemajú ako prísť k peniazom, takže v dedinách na okraji tej zóny má každá rodina nejakého člena, ktorý je určený na vykrádanie. Sú to tímy vykrádačov, ktorí sú na to hrdí a vôbec sa tým netaja. Prídete k nim domov a nájdete tam haldy archeologických materiálov. Potom sú tam mnohí priekupníci. Každý, kto vlastní obchod a predáva trebárs kokakolu, zároveň vykupuje napríklad vázy z hrobov.

Kde tieto artefakty potom končia?

Títo malí priekupníci ich predávajú väčším, každý si na tom niečo prihodí. Európa je pre nich trochu ďaleko, končí to hlavne v Spojených štátoch, tam môže končiť až deväťdesiat percent. Ale časť končí aj v Mexiku a u domácich boháčov. Je to ich hrdosť, ich kultúra. Podobne aj Američania to považujú za svoju kultúru, preto je tam množstvo zberateľov. Ale okrem Európy končia mnohé artefakty aj v Japonsku a teraz s tým, žiaľ, začína aj Čína.

Ako sa na váš výskum pozerajú bežní Guatemalčania? Lebo chodíte po ich pralesoch a odhaľujete ich artefakty.

Je to trochu rozporuplné. Miestni sú šťastní, pretože im dávame prácu. Inak nemajú ako prísť k peniazom. Vedci sa zase tešia, že spolupracujú so špičkovým európskym tímom a že čo nájdeme, už nemôže prísť do cesty vykrádačom. Ale politické elity sú často nespokojné. Znie to možno zvláštne, ale sú tam aj xenofóbni politici, dokonca sú často pri moci a nemajú radi cudzincov. Nie sú radi, keď šliapu po ich pôde a skúmajú ich kultúrne dedičstvo. Niektorí sú tiež natoľko hrdí, až si myslia, že by si to urobili aj sami a že našou jedinou výhodou je, že máme peniaze. Skutočnosť je však odlišná, pretože my máme technológie a expertov. Vieme urobiť také veci, ktoré by oni ani s naším rozpočtom nedokázali. Svojím spôsobom sú od nás v podstate závislí. Ak chcú, aby sa to robilo poriadne a na úrovni, musia to u nich ešte stále robiť cudzinci.

Čo robíte s nálezmi?

Predmety, ktoré sa dajú odniesť, zbalíme a odnesieme do národného múzea.

Múzea na Slovensku?

V Guatemale. Sem nemôžeme priniesť nič. Iba pomerne bezvýznamné predmety na analýzu častíc ako uhlíky a kúsky keramiky. Všetko ostatné končí v ich národnom múzeu. Ale tých pár kúskov, čo privezieme, preženieme všetkými možnými laboratóriami a „vyžmýkame“ z nich množstvo cenných dát.

Má Guatemala nejaký turistický potenciál?

Jasné, chodia tam ľudia. Zažíva dokonca turistický boom, väčšina z nich sú Američania, majú to blízko, možno až 90 percent turistov je odtiaľ. Ale úplne bežne chodia aj Francúzi či Nemci.

Aj Slováci navštevujú krajinu?

A viete, že hej? Prekvapilo ma, keď sa v našom tábore objavili dvaja cyklisti do Slovenska. Prišli nás pozrieť až z Mexika, šliapali dvetisíc kilometrov. Ale občas chodia aj klasickí slovenskí turisti, už je to celkom bežné.

Napísali ste učebnicu pre mexické deti. O čom je?

Je to knižka o mytológii. Okrem tohto archeologického projektu stále pracujem s jedným mayským kmeňom, ktorý je nositeľom tých najstarších tradícií, žije hlboko v pralese a nikdy neprešiel na kresťanstvo. Je to jeden veľmi starý, konzervatívny mayský kmeň, jediný nekresťanský. Volajú sa Lacandónci. S nimi dlhodobo robím a zozbieral som množstvo starých mýtov, zostavil z nich zbierku, ktorá však ešte nie je vydaná. Z toho rukopisu mi pomohli vyčleniť príbehy, ktoré sú vhodné pre deti, a urobili z nich knižku mayskej mytológie pre deti. Tú mexické ministerstvo schválilo ako učebnú pomôcku pre základné školy.

Všimol som si indiánsky motív na vašej taške. Zdá sa, že ste s mayskou civilizáciou celkom zžitý.

Pracujem tam už príliš dlho, mám tam celé zázemie, priateľov, časť môjho života je úzko spojená s Mexikom a Guatemalou. Som takpovediac rozkročený medzi Starým a Novým svetom.

Stíhate popri tom učiť? Keď som bol ešte študent, žurnalistiky chodil som okolo vašej katedry a všimol som si, že máte väčšinou blokovú výučbu.

Ako profesor nemusím mať toľko bežnej výučby, venujem sa špecializovaným seminárom a najmä doktorandom. Bežnú výučbu viem skoncentrovať z dvoch semestrov do jedného. V tom druhom potom zvyšok stiahnem do niekoľkých blokov a k tomu mám doktorandov a asistentov, ktorí za mňa dotiahnu to, čo nestihnem pre výskumy odučiť osobne.

Podieľajú sa nejako na výskume? Cestujú s vami?

Áno, vždy tam mám aj mladých, aj teraz idem do Guatemaly s jedným doktorandom. Niekedy idú aj študenti bakalárskeho stupňa, niekedy magisterského, doktorandov beriem vždy.

Raz za rok organizujete kurzy mayčiny. Ako vyzerá výučba mayského jazyka na univerzite?

Áno, teraz bol ôsmy ročník Bratislava Maya Meeting (BMM). Na túto našu aktivitu som obzvlášť hrdý. Chodia sem lektori mayského hieroglyfického písma z celého sveta a máme aj vlastnú generáciu lektorov vedenú Jakubom Špotákom. Tí prednášajú na rôznych úrovniach, od základnej pre toho, kto príde prvý raz a nevie nič, nemá ani najmenšiu predstavu, až po tých pokročilých a veľmi pokročilých. Pracujú v malých skupinkách a sú to veľmi intenzívne trojdňové kurzy. Prebiehajú od rána do večera a čo do počtu hodín nahradia celý semester. Je to veľmi efektívny spôsob výučby.

Dá sa mayčina naučiť za tri dni?

Čo sa týka jej písanej formy, na základnej úrovni dá. Máme však absolventov, ktorí študovali všetkých osem ročníkov. Prišli za nimi aj svetoví odborníci, rozdali im rozličné zadania a boli veľmi prekvapení. Povedali, že sú rýchli ako počítače. Dáte im zadanie a z nich to vybehne kompletne a správne vypracované. Je to naozaj efektívne vzdelávanie.

Nezabudnú za ten rok po maysky?

Sú aj ďalšie kurzy mayských hieroglyfov, okrem tohto nášho funguje aj jeden v Krakove, ďalší cirkuluje po Európe. Títo nadšenci chodia vždy na všetky tri, takže každé štyri mesiace absolvujú jeden zhustený semester a tým sa udržujú v dobrej kondícii.

Má to nejaké praktické využitie?

Ľudia to berú ako hobby, je pre nich výzvou zvládnuť jedno z najzložitejších písiem na svete, ktoré je naozaj super komplikované, pretože kombinuje logogramy s fonetickými znakmi. No prísť k starému nápisu vytesanému na kameni, prečítať si ho a porozumieť, to je proste úžasný pocit. Tí, ktorí idú ďalej, sú schopní spolupracovať aj pri serióznom výskume.

To sú laici?

Práveže väčšinou laici. Americká mayologička Linda Scheleová prišla s nápadom, že by z toho mohol byť vlastne systém vzdelávania verejnosti a tá by mohla participovať na vedeckom výskume. Čím väčšia sieť tu je, tým skôr sa mayské písmo poddá, pretože je extrémne zložité a je tam strašne veľa znakov. Pár osamelých vedcov nič nezmôže. Robia to teda aj amatéri.

Koľko percent písma máte dešifrovaného?

Povedal by som, že 80 percent hieroglyfov by mohlo byť známych, možno o čosi menej. Veľmi často vieme znak prečítať, no zasekneme sa na význame. Alebo naopak. Keďže je to logogram, vieme význam, ale nevieme, ako znel. Ťažko to povedať v percentách, pracujeme na tom, aby sme vedeli, ako znelo to, čomu rozumieme, a čo znamená to, čo vieme ako znelo.

Ako ste sa po maysky naučili vy?

Hieroglyfické písmo poznám vďaka približne dvadsiatim takýmto kurzom, ktoré som priebežne absolvoval, a súčasnú mayčinu mám z praxe. Ako študent som išiel do Mexika so zbytočnou angličtinou, útržkovými znalosťami španielčiny a veľmi biednou mayčinou, ktorú som sa naivne drvil zo slovníka.

Neskôr som žil s Indiánmi v pralese šesť mesiacov a potom ešte ďalších šesť mesiacov. Až tam som sa naučil mayský jazyk a potom vďaka zopár dvojjazyčným mladíkom cez mayčinu aj španielčinu. Tú som si nakoniec zlepšil aj formálnym vzdelávaním, ale základy som mal z mayskej dedinky v pralese. Na postgraduál na Mexickú národnú univerzitu som, samozrejme, išiel už so znalosťou akademickej španielčiny.

Čo ste študovali na Slovensku?

Najskôr som študoval históriu-filozofiu samostatne a potom som prešiel na religionistiku, kde som skončil ďalšieho magistra a k tomu doktorát. Záverečné práce som vždy písal o Mayoch.

Už vtedy sa niekto na Slovensku Mayom venoval? Nebola tu rozšírená skôr egyptológia?

Egyptológia bola vtedy iba v Česku, Mayom sa nikto nevenoval. Bol som teda priekopníkom v pravom slova zmysle, trpel som tým, lebo som nemal na koho nadväzovať, preto som si štúdiá doplnil aj vo Švédsku a v Mexiku.

Mayológia je však dnes najrozšírenejšia v USA, kde má mayské štúdiá každá lepšia univerzita a deti sa o nich detailne učia aj na základných školách v rámci dejepisu. Predsa len, ide o najvyspelejšiu starú kultúru amerického kontinentu. Mayskú kultúru a náboženstvo ma pozývajú občas učiť aj na americké univerzity a vždy ma prekvapí, že je to tam celkom iný pocit. Mimochodom, v Česku na univerzite už začal o Mayoch prednášať môj absolvent.

V magazíne Science vám vyšiel článok o vašich najnovších objavoch. To je veľký úspech, nie?

Netrúfnem si odhadnúť, koľko humanitných vedcov zo Slovenska publikovalo v časopise Science, ale nebude to veľké číslo. Podarilo sa nám spracovať rozsiahle dáta o starom mayskom osídlení súčasných pralesných oblastí práve na základe lidarových dát. Z osemnásťčlenného autorského tímu zo špičkových svetových univerzít sme až traja Slováci. Okrem toho, naša časť výskumu patrila k ťažiskovým, sústredili sme sa na to, ako bol región schopný uživiť takú veľkú populáciu.

Bude to súvisieť aj s mayským kolapsom?

Som presvedčený, že to bude spojené aj s vysvetlením záhady takzvaného mayského kolapsu. Tvrdo na tom pracujeme a snáď potom naše výsledky vezme nejaký ďalší dobrý časopis.