Denník N

Vtedy pred dvadsiatimi rokmi: Porážka autoritárskeho populistu Mečiara

Mikuláš Dzurinda po tom, čo senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na pojednávaní 14. augusta 1998 zamietol návrh HZDS na zrušenie registrácie kandidátnej listiny SDK na voľby do NR SR v roku 1998. Foto – TASR
Mikuláš Dzurinda po tom, čo senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na pojednávaní 14. augusta 1998 zamietol návrh HZDS na zrušenie registrácie kandidátnej listiny SDK na voľby do NR SR v roku 1998. Foto – TASR

Situácia pred voľbami 1998 bola jasná: Slovensko nemôže byť úspešné, pokiaľ bude v neslušnom zovretí mečiarovcov. Vymaní sa z neho vtedy, keď sa podarí pritiahnuť k voľbám mladých ľudí a obyvateľov miest.

Po tieto dni si pripomíname predposledný z osudových osmičkových míľnikov – parlamentné voľby 1998, ktoré priniesli porážku vlády autoritárskeho populistu Vladimíra Mečiara. Cestu k „druhej nežnej revolúcii na Slovensku“ otvorilo odhodlanie rozdrobenej demokratickej opozície povzniesť sa nad názorové odlišnosti a spolupracovať v záujme udržania demokracie.

Presvedčenie významnej časti verejnosti o nutnosti zmeny posilňovala aj zahraničná kritika protidemokratických excesov vládnej koalície HZDS, SNS a ZRS a aj vyradenie Slovenska z prvej vlny rozširovania NATO. A do zápasu o iné ako mečiarovské Slovensko sa v nebývalej miere vložili aj početné občianske iniciatívy. Septembrovým voľbám, na ktorých sa zúčastnilo priam neuveriteľných 84 percent občanov, predchádzala mobilizácia všetkých zložiek široko chápanej občianskej spoločnosti.

Výsada byť pri tom

Výjavy z predvolebných čias mám pred očami ako dnes: Mikuláš Dzurinda s tímom vchádza na bicykli do Žarnovice, tentoraz na privítanie nelietajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie