Denník N

Ohrozenie demokracie nepredstavuje len Bannon, ale aj časť ľavice

Harvard. Foto – TASR/AP
Harvard. Foto – TASR/AP

Dnes americké univerzity potláčajú názory, ktoré nie sú v súlade s presvedčením ich študentov. Lenže to je opak liberálneho postoja, ku ktorému sa hlásia.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Už niekoľko rokov politológovia tvrdia, že svet zažíva „demokratickú recesiu“. Poukazujú napríklad na to, že pohyb krajín smerom k demokracii sa spomalil či zastavil a niekoľko štátov sa dokonca vydalo opačným smerom. Zaznamenali tiež všeobecné vyprázdňovanie demokracie vo vyspelom priemyselnom svete.

Keď rozmýšľame nad týmto problémom, nevyhnutne a právom nám napadne Donald Trump – jeho útoky na sudcov, slobodné médiá či na jeho vlastné ministerstvo spravodlivosti. Lenže podobne znepokojujúci rozklad základných demokratických noriem má svoj pôvod aj na ľavej strane politického spektra.

Stalo sa úplne bežnou záležitosťou, že ľudia na ľavici zakazujú kontroverzným postávam z pravice vyjadrovať svoje názory. Americké univerzity zrušili už dohodnuté pozvania trebárs pre bývalú ministerku zahraničia Condoleezzu Riceovú alebo pre politického vedca Charlesa Murrayho. Iné školy neboli schopné či ochotné nechať prehovoriť konzervatívnych hostí po tom, čo sa strhli študentské protesty.

Skutočná obava ľavičiarov

Do podobne kontroverznej situácie sa teraz dostal Steve Bannon, ktorý v posledných mesiacoch obieha televízie a noviny, k čomu som prispel aj ja, keď som ho pozval na rozhovor do CNN. Niektorí ľudia tvrdia, že odkedy tento človek opustil prezidentskú administratívu, jednoducho prestal byť dôležitý a takémuto irelevantnému človeku jednoducho nepatrí mikrofón. Lenže keby to bolo tak, médiá, ktoré sú koniec-koncov taktiež priemyslom tvoriacim zisk, by istotne zaznamenali, že oňho verejnosť už nemá záujem, a prestali by ho pozývať.

Realita je však taká, že ľudia, ktorí vedú časopisy Economist či New Yorker, denník Financial Times, televíznu reláciu 60 Minutes či mnoho iných médií, ktoré v poslednom čase Bannona oslovili, vedia, že je to inteligentný a vplyvný ideológ, že je to človek, ktorý vybudoval najväčšiu mediálnu platformu pre novú pravicu, viedol Trumpovu úspešnú kampaň, slúžil v Bielom dome a dnes pokračuje vo vyjadrovaní a v propagácii populistických myšlienok, ktoré sú na vzostupe v celom západnom svete. Môže dostať svojich pätnásť minút slávy, na ktoré sa možno raz zabudne, lenže v súčasnosti je stále mimoriadne dôležitou osobou.

Skutočná hrôza, ktorú pociťujú mnohí ľudia na ľavici, nevyplýva z toho, že je Bannon hlúpy a nezaujímavý, ale že platí pravý opak: teda že sa jeho myšlienky ukážu ako príťažlivé a presvedčivé pre priveľa ľudí. Časť jeho oponentov preto navrhuje toto riešenie: nedávajte mu priestor a dúfajte, že to spôsobí, že sa jeho myšlienky nebudú šíriť ďalej.

Lenže tak to nebude. V skutočnosti by snaha časti liberálov umlčať Bannona a iných ľudí na pravici spôsobila, že by sa ich myšlienky zdali ešte príťažlivejšie. Napokon, fungovala snaha komunistických krajín obmedziť kapitalistické myšlienky?

Neliberálni liberáli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie