Tím archeológov po siedmich rokoch testovania vyhodnotil, že červené čiary na kúsku kameňa v juhoafrickej jaskyni Blombos sú približne 73-tisíc rokov staré.
To znamená, že ide o dosiaľ najstaršiu skalnú maľbu v histórii ľudstva, keďže doteraz patrilo toto prvenstvo nástenným maľbám v Španielsku, Francúzsku a Indonézii. Ich pôvod sa však datuje na 30- až 40-tisíc rokov, sú teda oveľa mladšie.
Kresbu z jaskyne Blombos našli na pomerne malom a bezvýznamnom úlomku kameňa. Obsahuje deväť čiar, ktoré síce netvoria žiaden rozpoznateľný obrázok, no podľa mnohých sa podobá na dnešný hešteg #.
Nakreslili ho lovci, ktorí v jaskyni Blombos – dnes ide o známe nálezisko pravekých artefaktov – žili. Podľa výskumníkov je objav mimoriadne dôležitý aj z toho hľadiska, že preukazuje existenciu dnešných kognitívnych funkcií u homo sapiens už počas stredného paleolitu (doby kamennej).
„Vedeli sme o mnohých veciach, ktoré vedel homo sapiens, ale nevedeli sme, že vtedy vedel aj kresliť,“ povedal pre New York Times hlavný archeológ výskumného tímu Christopher Henshilwood.
Štúdia o objave vyšla tento týždeň v prestížnom vedeckom časopise Nature.
World's oldest painted stone – found at Blombos Cave in South Africa. Dated 73,000. Ran image through D-Stretch and look what happens! Hematite BTW pic.twitter.com/Eb64Kk2pHY
— Dr George Nash (@Tilleyite) September 12, 2018
Dlhoročný výskum
Náhle ukončenie všetkých čiar na okrajoch fragmentov naznačuje, že vzor bol pôvodne na väčšom povrchu, myslia si vedci.
„Vzor bol pravdepodobne zložitejší a štruktúrovanejší ako v tejto useknutej verzii. Zdráhal by som sa nazvať náš objav umením. S určitosťou sa dá povedať, že ide o abstraktný dizajn, takmer stopercentne mal pre jeho autora nejaký význam a pravdepodobne tvoril súčasť spoločného symbolického systému, ktorému rozumeli ostatní ľudia v tejto skupine,“ povedal Henshilwood pre BBC.
Jaskyňa Blombos leží približne 200 kilometrov východne od Kapského mesta. Henshilwood pracuje v tejto oblasti už od roku 1991. O desať rokov neskôr objavil spolu so svojím tímom dva kusy robené okrom, minimálne 70-tisíc staré, ktoré boli vyryté spolu s vyšrafovanými čiarami.
O niekoľko rokov neskôr našiel jeho tím aj asi 77-tisíc rokov staré perly vyrobené z mušlí a taktiež dekorované okrom.
„Hoci sme našli viacero rytín, bolo zvláštne, že sme nikdy neobjavili žiadnu maľbu napriek tomu, že sme natrafili na niekoľko pasteliek z okra. Len sme nevedeli, na čo ich ľudia používali,“ povedal Henshilwood pre portál theatlantic.com.
To sa zmenilo v roku 2011, keď Henshilwoodov kolega Luca Pollarolo objavil na jednom úlomku kameňa vyšrafovaný vzor, na ktorom šesť čiar išlo jedným smerom a tri ich pretínali diagonálne. „Vyzeralo to ako časť kresby, hoci to bolo veľmi nevýrazné. Bol som presvedčený, že ide o kresbu, ale nie stopercentne,“ spomína archeológ.
Nasledovné chemické testy potvrdili prítomnosť dvoch rôznych okrov – jedného priamo z červených čiar a druhého z kameňa. Dôkazy nasvedčujú, že kameň kedysi bol súčasťou väčšieho brúsneho kameňa používaného na spracovanie okra.

Staršie sa zatiaľ našli len nesúrodé škrabance
„Toto je najstaršia známa kresba v dejinách ľudstva. Čo to znamená? Neviem. Viem len, že čo sa nám môže javiť ako veľmi abstraktné, mohlo niečo znamenať pre ľudí z tradičnej spoločnosti, ktorá ju vytvorila,“ povedal vedec Francesco d’Errico z univerzity v Bordeaux, ktorý sa zúčastnil na výskume.
Hoci archeológovia v minulosti našli nepomerne staršie rytiny, vrátane jednej na indonézskom ostrove Jáva, ktorá je stará najmenej pol milióna rokov, „hešteg“ je zatiaľ najstaršia známa kresba a nie iba súbor náhodných škrabancov.
Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41586-018-0514-3
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Tomáš Kolár

































