Denník N

Hral som futbal v Libanone. Keď som videl ležať na chodníku migrantku s dieťaťom, hanbil som sa za svoju 70-eurovú večeru

Foto - archív M. P.
Foto – archív M. P.

Zhlboka sa nadýchni a vyber sa vpred,

tam vonku čaká na teba celý svet.

Sedel som vo svojej detskej izbe, mal som 21 rokov a potreboval som sa nakopnúť. Teraz mi je to trochu smiešne, ale pomohli mi práve tieto verše Majka Spirita zo songu Nebuď tragéd. Takisto ma motivovala tvorba Kontrafaktu.

V pravej chvíli prišli slová, ktoré som tak potreboval.

Tri roky predtým som strávil v slovenskej piatej a štvrtej lige, mojím vrcholom bolo pôsobenie v treťoligovej Kremničke. Nevyšla mi skúška v Žiline. Peniaze neboli, mal som šťastie, že som stále mohol žiť u rodičov.

Bol som už aj zaškolený na pozíciu nočného dokladača v Tescu. Aby toho nebolo málo, nevzali ma ani tam.

Niečo sa však zlomilo. Ozvali sa mi z Banskej Bystrice, kde potrebovali hráča na moju pozíciu stopéra. Všimli si moje výkony v Kremničke.

Po troch rokoch som sa do klubu vrátil a konečne som si mohol zahrať ligu, o ktorej som sníval. Paráda!

Zhlboka som sa nadýchol a vybral som sa vpred.

Na tejto fotke z roku 2012 som tretí zľava. Foto – TASR

Tri – dva – jeden – streľba zo samopalu

Stal som sa profesionálnym futbalistom, ďalšie dva roky som odohral v Banskej Bystrici a sezónu som strávil aj v Českých Budějoviciach.

Mojím veľkým snom vždy bolo zahrať si v slovenskej reprezentácii. Časom som však prišiel na to, že to asi nedám. Vlak mi ušiel, keď som mal 18 či 19 rokov. Mojím ďalším veľkým snom bolo precestovať svet.

A futbal sa hrá skoro všade, tak prečo to nespojiť?

Pokiaľ nie ste jeden z najlepších hráčov sveta, futbal je o známostiach a o náhode. Môj brat žije v Dánsku, kde si po víkendoch chodil zahrať s kamarátmi. Jeden z partie bol futbalový agent. Takou náhodou som sa v roku 2015 dostal do dánskeho druholigového tímu FC Fredericia.

V Dánsku som bol už rok a pol, nastal čas na zmenu. Deň pred Vianocami 2016 mi prišla ponuka z libanonského klubu Al-Ansar.

Klubu ma odporučil môj bývalý spoluhráč z Banskej Bystrice David Střihavka.

Priznám sa, že o Libanone som toho veľa nevedel. Keď som sa pozrel na mapu, hneď mi to udrelo do očí. Libanon susedí so Sýriou, v ktorej je vojna. V Libanone sú vraj dva milióny utečencov.

Báli sa aj rodičia, hlavne po tom, čo videli v správach. Strach som mal aj ja. Začal som si však zisťovať, aká je tam situácia. Mal som hrať v hlavnom meste Bejrút a podľa Davida mi tam nič vážne nehrozilo.

Zavolal som dokonca aj slovenskému veľvyslancovi a ten mi povedal, že v uliciach Bejrútu sa cíti bezpečnejšie ako na Slovensku. Napokon som tam deň po Vianociach odcestoval. Rodičia sa upokojili, vedeli, že by som nešiel na nebezpečné miesto.

Domáci hráči sa s cudzincami veľmi nebavili, bola medzi nami jazyková bariéra. Po anglicky nevedeli, dorozumievali sme sa rukami-nohami. Kamarátil som sa hlavne s Brazílčanmi, ktorí prišli do Libanonu aj so svojimi rodinami.

Prišiel Silvester a my sme sa vybrali do mesta pozrieť si ohňostroje.

Päť.

Štyri.

Tri.

Dva.

Jeden.

Polnoc.

Čakal som, že v cudzej kultúre môžu oslavy vyzerať inak, no toto bol šok.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Športovci píšu

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie