Denník N

Do Progresívneho Slovenska vstupuje Pavel Sibyla: Obedy zadarmo tu mali byť už dávno

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vytváranie atmosféry, že sú tu nepriatelia štátu, ničomu neprospieva, hovorí bývalý novinár a riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu, ktorý sa rozhodol vstúpiť do politiky.

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?

Nie som spokojný s tým, ako je spravovaná krajina a asi nie som sám. Politika ma vždy zaujímala a považujem ju za remeslo ako každé iné, možno v niečom náročnejšie. Keďže v nej ale ide o moc a peniaze, pohybuje sa v nej veľa ľudí, ktorým ide iba o to. Imidž politiky ako remesla potom nie je dobrý. Ísť do politiky považujem aj za morálnu povinnosť mojej generácie pre toho, kto sa na to cíti a má predpoklady. Dostali sme do života veľa dobrého a narodili sme sa v šťastnej dobe.

Veľa štyridsiatnikov hovorí o povinnosti, prečo?

Spomedzi dnes žijúcich generácií sme asi najšťastnejšia. Sme takzvané Husákove deti. Ako deti sme mali všetko dôležité pre zdravý vývoj, bývanie, jedlo, rodičia mali prácu, školy boli rovnaké. Keď sme po roku 1989 dospeli, boli sme mladí a najlepšie pripravení adaptovať sa na turbulentné časy raného kapitalizmu. Nemali sme žiadne veľké záväzky, vedeli sme sa naučiť jazyky, vycestovať a využiť tie zaujímavé časy. Takto vybavení sme boli schopní usadiť sa, založiť si rodiny, zabezpečiť bývanie. Dnes máme 40 rokov a cítime veľkú nespokojnosť s tým, ako to na Slovensku je. Kto, ak nie naša generácia, by s tým mal niečo robiť?

Existuje zlomový moment, kedy ste sa definitívne rozhodli?

Premýšľal som o tom dlhšie. Jedným z tých momentov bola asi smrť Martina Filka a založenie Progresívneho Slovenska. Martina som poznal, názorovo sme si boli blízki. Na jeho odkaze začalo vznikať hnutie, ktoré mi začalo byť sympatické.

Vtedy ste sa k nim však nepridali a boli ste v Nadácii Zastavme korupciu. Prečo?

Pretože som sľúbil Miroslavovi Trnkovi, že tam ostanem niekoľko rokov a pokúsim sa s nadáciou niečo spraviť. Nebolo by fér, keby som po roku odišiel.

Keď sme spolu robili rozhovor pred tromi rokmi, keď ste sa stali riaditeľom nadácie, povedali ste, že z politikov ste komunikovali s Miroslavom Beblavým zo Siete, ale mali ste pochybnosti o hodnotách strany a jej financovaní, a preto ste tam odmietli ísť. Dnes má už Beblavý stranu Spolu, prečo ste nešli k nemu?

V minulosti ma Miroslav Beblavý oslovoval na vstup do Siete, ktorej lídrom bol Radoslav Procházka. Vtedy som v nejakom momente prišiel na to, že ako lídrovi by som Procházkovi nedôveroval, mal som pochybnosti. Som človek skôr od stredu doľava a Spolu je skôr pravicová strana. Ľudí v Progresívnom Slovensku poznám niekoľkých osobne, nepochybujem o ich motivácii, prečo idú do politiky, a sú mi blízke ich hodnoty.

Nie ste dôkazom Ficovej konšpirácie, že existuje prepojenie médií, prezidentského paláca a mimovládneho sektora? Boli ste novinárom, potom ste pracovali v prezidentskom paláci, následne v mimovládke a teraz idete do politiky.

Všetky moje kroky sú autonómne a nie sú nikým riadené, ani koordinované. Tak ako v neziskovke, aj v politike by malo ísť o správu vecí verejných spôsobom, ktorý je zodpovedný, slušný a čestný. Rozdiel je v tom, že v politike je na to oveľa viac nástrojov. Nejdem robiť niečo úplne iné, idem len do iného tímu, ktorý má lepšie možnosti. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Progresívne Slovensko

Teraz najčítanejšie