Denník N

Augustový september

Oldřich Černík (zľava), Alexander Dubček, Ludvík Svoboda a Josef Smrkovský na nedobrovoľných rokovaniach v Moskve.
Oldřich Černík (zľava), Alexander Dubček, Ludvík Svoboda a Josef Smrkovský na nedobrovoľných rokovaniach v Moskve.

Prvé týždne po invázii v roku 1968 sa niesli v neopísateľnej neistote obyvateľstva. Nepomohla mu ani „dobrá výchova“ okupačných vojakov.

Tento takmer oxymorický názov som si vypožičal zo samizdatovej knihy Srpnový rok, ktorú vydal Ludvík Vaculík v roku 1988, v roku dvadsiateho výročia augustovej okupácie Československa. Každému mesiacu venoval jeden fejtón s jednoduchými názvami Srpnový leden, Srpnový únor a tak ďalej, ako celoročné pripomínanie si tragického augusta 1968.

Teraz, pri jeho päťdesiatom výročí, je lákavé i oprávnené aj tento náš rok 2018 nazvať rokom augustovým, no keďže je to bez dovolenia už nežijúceho autora, jednorazovo to využijem len pre potreby tohtomesačného textu. Aký bol teda  september 1968?

Samozrejme, „augustový“, nielen v pokračovaní výstižného Vaculíkovho nápadu, ale predovšetkým svojou bezprostrednou časovou spätosťou s ešte čerstvými tragickými dňami okupácie a následným zavlečením vrcholných predstaviteľov krajiny do Moskvy. Rozpaky nad interpretáciou moskovského protokolu, znamenajúceho prijatie Brežnevových podmienok a de facto schválenie invázie, znásobovali vyjadrenia jeho signatárov.

Karel Kryl v septembri 1968 ešte mohol spievať, emigroval o rok neskôr.

Na jednej strane doznievajúce slová akej-takej nádeje o úmysle „aj naďalej konať tak, aby sme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie