Denník N

Moje testy do polície: Zhyb urobím, ale zo zbrane nevystrelím

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Reportérka Denníka N využila ponuku polície absolvovať prijímacie konanie do zboru. Veronika Prušová teda absolvovala psychologické testy, ale aj dvanásťminútovku či zhyby.

„Veď vy už ste hotová policajtka. Zajtra môžete nastúpiť,“ žartujú inštruktori. Práve som sa dozvedela, že som prešla previerkou fyzickej zdatnosti do Policajného zboru. Z 50 možných bodov som získala 40. Okolostojaci inštruktori na mňa pozerajú s uznaním. Usmieva sa aj Andrea Dobiašová z komunikačného oddelenia policajného prezídia. Začína ma lanáriť na tlačové.

Má to dva háčiky. Jeden je, že som vôbec nemala v pláne ísť k policajtom. Na testy som išla len ako záskok za kolegu. Mala to byť vlastne zábava. Novinári si mohli vyskúšať, čím všetkým musia budúci policajti prejsť.

Druhá, v danej chvíli ešte vážnejšia prekážka bola, že na to, aby som si mohla v budúcnosti obliecť policajnú uniformu, som neprešla celým prijímacím konaním. Keď uchádzač zvládne fyzické testy, je ešte skoro na oslavy. Vedela som, že to najťažšie ma ešte len čaká. Skutočným sitom sú totiž psychotesty.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Presné štatistiky, koľko adeptov neprejde fyzickými a koľko psychologickými testami, neexistujú. Sú to len odhady. Medzi novinármi sme prešli len dve z piatich. Treba však povedať, že muži majú prísnejšie kritériá a aj vek je poľahčujúca okolnosť. U mužov sa tabuľky zmierňujú od 29. roku, u žien po dvadsaťpäťke.

Fyzické testovanie policajti opakujú každoročne. Tí, ktorí sa nejakému športu pravidelne nevenujú, musia aspoň dva, tri mesiace pred testami začať s pohybom. Viacerí potvrdili, že potom sú previerky ľahko zvládnuteľné. Ja som žiaden extra tréning nemala. Veď som bola vlastne len náhradníčka. V redakcii ma vybrali, lebo pravidelne behávam. Boli presvedčení, že to „určite dám“. Skôr ako som súhlasila, som si viackrát pozrela, čo by ma na testoch čakalo. Beh nie je všetko. Muži uchádzači majú šesť disciplín, ženy päť, vynechávajú skok z miesta. Stačí pohorieť v jednej a testami neprejdete.

Fyzické previerky

Na rozdiel od mojich kolegov som si natoľko neverila. Ísť si vybehnúť niekoľkokrát do týždňa na desať kilometrov je fajn. Šprintu ani dvanásťminútovky som sa teda nebála. Ani plávanie vo mne nevzbudzovalo veľký rešpekt. Spomenula som si na stredoškolské časy, keď som v plávaní reprezentovala školu. Bolo to síce pred vyše dvadsiatimi rokmi, ale v obstojnej plaveckej kondícii som stále. Verila som si, že sto metrov v uspokojivom čase zaplávam.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľah-sedy vzbudzovali rešpekt, ale potom, ako som si vyskúšala, či ich dve minúty v kuse vydržím robiť, som sa upokojila. Najväčším strašiakom tak pre mňa ostali zhyby. Tri dni pred testovaním som zaspávala s predstavou, aká to bude hanba, keď sa ani raz nevytiahnem. A keď sa aj vytiahnem, ako ruky zrazu poľavia a ja padám dole a ešte si o tyč aj vybijem zuby. No ale čo už. Raz som sa na to dala, tak musím ísť. Hanba-nehanba. A aké veľké bolo moje prekvapenie, keď sme zhybmi práve začínali. V duchu som si pomyslela, „čo už, keď zlyhám, pôjdem rýchlo domov.“

Iontový nápoj na guráž

Nebola by som žiadna rarita. Inštruktori sú bežne svedkami neúspechov uchádzačov. Problém robí najmä dvanásťminútovka a niekedy aj plávanie. „Stalo sa nám, že prišiel neplavec. Napriek tomu skočil do bazéna. Myslel si, že to nejako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie