Nová štúdia: pri zdravých sedemdesiatnikoch je každodenné užívanie aspirínu rizikové

Podľa troch štúdií, ktoré vyšli v nedeľu v odbornom časopise New England Journal of Medicine, môže každodenné užívanie aspirínu (presnejšie kyseliny acetylsalicylovej) staršími ľudí nad 70 rokov, ktorí sú v dobrom zdravotnom stave, vyvolať skôr negatívne účinky.

Vedci píšu, že pri uvedenej skupine ľudí môže viesť k vnútornému krvácaniu, niekedy až s fatálnymi následkami.

Autormi štúdií sú výskumníci z austrálskej Monash University. Hovoria, že výsledky výskumu by mali odradiť zdravých pacientov od preventívneho užívania aspirínu.

Tento liek sa zvyčajne predpisuje po mŕtvici alebo infarkte, pretože riedi krv, čím sa znižuje pravdepodobnosť opakovania srdcovej príhody. Bežným javom však je, že po aspiríne preventívne siahajú aj zdraví ľudia, aby sa vyhli problémom so srdcom, prípadne ho užívajú kvôli možným protirakovinovým účinkom.

Drvivá väčšina doterajších vedeckých štúdií sa zameriavala na ľudí v strednom veku, ale už v minulom roku vyšla štúdia, ktorej autori upozorňujú na nepriaznivý vplyv užívania aspirínu staršou populáciou.

Ak ho nepotrebujete, neberte ho

V novom výskume vedci zbierali údaje medzi rokmi 2010 a 2014 a zaradili doň skoro 20-tisíc Austrálčanov a Američanov starších ako 70 rokov (medián bol 74 rokov), ktorí netrpeli žiadnymi kardiovaskulárnymi chorobami, demenciou alebo fyzickými indispozíciami. 

Približne polovica z nich päť rokov dostávala každý deň malú, 100-miligramovú dávku aspirínu. Druhej polovici podávali placebo.

Výsledok štúdie hovorí jasne: „Rozdiely medzi pacientmi s aspirínom a placebom boli v prípade vzniku demencie či smrti z akéhokoľvek dôvodu zanedbateľné, ale počet prípadov s vnútorným krvácaním sa u pacientov prijímajúcich aspirín zvýšil o 3,8 percenta, zatiaľ čo v skupine ľudí s placebom len o 2,8 percenta,“ píše sa v novej štúdii.

John McNeil, hlavný autor článku, komentoval závery výskumu takto: „Ak aspirín nepotrebujete, neberte ho. Ak ľudia brali aspirín, zaznamenali sme viac prípadov vnútorného krvácania, predovšetkým zo žalúdka a horného tráviaceho traktu. Tieto zistenia pomôžu pomôcť lekárom, ktorí si dlho neboli istí, či majú zdravým pacientom odporúčať aspirín alebo nie,“ povedal pre portál sbs.com.

Na jeho slová nadviazal aj Robyn Woods z Monash University, ktorý dodal: „Užívanie nízkej dávky aspirínu v prípade zdravých starších ľudí má viac rizík ako pozitív z hľadiska života pri dobrom zdraví.“

Peter Rothweel z prestížnej Oxfordskej univerzity, uznávaný odborník na lieky, upozornil, že tí, ktorí berú aspirín dlhší čas, by s tým nemali prestať zo dňa na deň.

„Užívanie aspirínu zdravými ľuďmi, ktorí majú 70 a viac rokov a predtým neprekonali infarkt alebo mŕtvicu, je naozaj prospešné iba v minimálnej miere. Taktiež nemôžem odporúčať samoliečebné metódy s aspirínom pri absencii určitej lekárskej indikácie. Každému, kto užíva nízku dávku aspirínu dlhšie, odporúčam, aby s tým neprestal zo dňa na deň, pretože to môže spôsobiť problémy. Namiesto toho by mali takíto ľudia prekonzultovať ďalší postup so svojím všeobecným lekárom,“ povedal Rothweel pre BBC.

Všetko pod drobnohľadom odborníka

Výsledkami štúdie je zaskočený aj vedúci katedry farmakológie a toxikológie Univerzity Komenského v Bratislave, profesor Ján Klimas.

„Je to trochu prekvapujúce vzhľadom na množstvo pozitívnych účinkov aspirínu, ale podľa tejto štúdie je v tejto špecifickej populácii jeho preventívne podávanie bez indikácie neúčinné, dokonca môže byť spojené s rizikom. Zaskočil ma najmä mierne zvýšený výskyt onkologických ochorení, no či je ten vzťah kauzálny, treba ešte preskúmať,“ povedal pre Denník N.

Klimas dodal: „Farmakologicky si prvoplánovo viem predstaviť niekoľko dôvodov, prečo to tak môže byť – interakcia liečiva s karcinogénnymi látkami na úrovni metabolizmu v pečeni, respektíve opakovaná iritácia črevnej steny, čo je známy nežiaduci účinok aspirínu. V každom prípade to potvrdzuje skutočnosť, že lieky majú aj nežiaduce účinky a ich užívanie musí byť indikované a pod dohľadom odborníka.“

Klimas si myslí, že podobné účinky nie sú pri mladších ľuďoch pravdepodobné. „Myslím si, že tieto výsledky sa nedajú (a ani nemôžu) jednoducho rozšíriť na mladšie ročníky, pretože v tejto štúdii bola indikácia na preventívne užívanie aspirínu vysoký vek,“ dodal.

Dostupné z: DOI: 10.1056/NEJMoa1800722