Denník N

Predstavte si, že ste veriaci a vaša tínedžerka vyhlási, že je ateistka. Môže to byť horšie, váš syn chce voliť Kotlebu

Ilustračné foto – © <a href="https://www.flickr.com/photos/ryan_polei/6281788039/">Ryan Polei</a> (<a href="https://creativecommons.org/licenses/by/2.0">CC BY 2.0</a>)
Ilustračné foto – © Ryan Polei (CC BY 2.0)

Určite to nerobím, aby som ich nahnevala alebo zranila, hovorí dcéra, ktorá sklamala rodičov tým, že nezdieľala ich vieru. Dúfa, že to časom pochopia.

Niekedy sa jablko zakotúľa pekne ďaleko od stromu a v rodine mäsiara môže vyrásť vegán, čo sa skutočne aj stalo. To, že rodičia a deti nemajú rovnaké názory, politické a iné preferencie, životný štýl, nie je nič neobvyklé. Niekedy ide o pubertálnu rebéliu, niekedy o hlboký konflikt, ktorý rodinu zasiahne na mnoho rokov.

„Je jasné, že deti, hlavne pubertálne a dospelé, sa sporia s rodičmi napríklad o politike, o spoločenských zmenách a aj o náboženstve. Mám skúsenosti hlavne s tým posledným. Ak sú rodičia naozaj hlboko veriaci, dbajú na tradície a náboženstvo je pomaly najdôležitejšou súčasťou ich života, tak môžu to, že deti vieru s nimi nezdieľajú, považovať za svoje zlyhanie. Až také, ako keby im nevedeli zabezpečiť vzdelanie alebo nejaký decentný štart do dospelého života,“ hovorí izraelská terapeutka Lea Horowitzová.

Myslí si, že niečo podobné môžu prežívať aj rodičia s vyhranenými politickými, etickými alebo kultúrno-spoločenskými postojmi.

Vystúpim z cirkvi

52-ročná Táňa nemá síce pocity zlyhania, ale s manželom si niekoľkokrát položili otázku, ako je možné, že ich 16-ročná dcéra je ateistka, hoci jeden z jej bratov študuje bohoslovectvo a ostatní pravidelne chodia do kostola.

„Brali sme to najprv ako pubertálny vzdor, keď zahlásila, že nepôjde do kostola na spoveď. Manžel už menej, ale ja som bola ochotná hovoriť o tom so synom bohoslovcom, aj s ňou. Uznali sme, že v cirkvi sa dejú veci, ktoré nie sú v poriadku, ale ona nám stále opakovala, že to je zbytočné, v žiadneho Boha neverí a vystúpi z cirkvi.“

Táňa hovorí, že to nechcela s dcérou vyhrocovať, aj keď ju to mrzelo, ale manžel to dohnal až tam, že dcéra sa načas odsťahovala  z domu.

„To, že budete dospievajúcich kritizovať za to, čomu veria, alebo v tomto prípade neveria, ich určite neprivedie späť k náboženstvu ani k akceptácii toho, čomu veríte vy. Práve naopak, ak budete mladých ľudí, ktorí sa učia, ako robiť svoje rozhodnutia a stáť si za nimi, do niečoho nútiť, len ich viac zatvrdíte a zvýšite ich odpor,“ vysvetľuje Horowitzová.

Tánina dcéra Sandra tvrdí, že rozhodnutie, že chce byť ateistkou, nie je mierené proti rodičom, ani s nimi nič nemá. „Určite to nerobím, aby som ich nahnevala alebo zranila. Dlho som o tom rozmýšľala, hovorila o tom s bratmi. Ja sa ako človek určite nezmením. Morálne alebo etické zásady, ktoré nás rodičia naučili, vo mne zostali. Oni tomu hovoria desatoro, ja tomu hovorím slušnosť. Myslím, že to časom pochopí aj otec, aj zvyšok rodiny.“

Kotleba je pán

Čo však robiť v prípade, ak vaše dieťa príde domov s názormi, ktoré sú extrémistické, rasistické, nenávistné a násilnícke?

„Keď môj syn, ktorý bude môcť o rok prvýkrát voliť, zahlásil, že bude za

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie