Nástup robotov povedie k poklesu pracovných miest, no vytvorí aj dvojnásobok nových, vravia ekonómovia

Niektorí sa obávajú, že s nástupom robotizácie príde veľa ľudí o prácu, lebo ich nahradia roboty. Podľa najnovšej štúdie z dielne Svetového ekonomického fóra (WEF) však tieto obavy nie sú celkom opodstatnené.

Nová publikácia s názvom The Future of Jobs 2018 (Budúcnosť práce 2018) poskytuje ucelený pohľad na to, akým spôsobom sa majú pracovníci, firmy a vlády vysporiadať s najnovšími výzvami súvisiacimi s technologickým pokrokom až do roku 2022.

Autori predkladanej štúdie vypočítali, že automatizácia povedie vo svete v nasledujúcich rokoch k zániku 75 miliónom pracovných miest, no vytvorí aj potenciál pre vznik nových 133 miliónov pozícií, teda takmer dvojnásobku.

„Zatiaľ čo tieto odhady a predpoklady, z ktorých vychádzajú, by sa mali posudzovať opatrne, v neposlednom rade preto, lebo predstavujú podmnožinu celosvetovej zamestnanosti, sú užitočné pri zdôrazňovaní typov adaptačných stratégií, ktoré musia byť zavedené na uľahčenie prechodu pracovnej sily na nový svet práce,“ píše sa v štúdii Svetového ekonomického fóra.

Úspech nie je zaručený

Autori správy okrem iného upozorňujú, že najnovšie technológie sú schopné tak vytvárať, ako aj narúšať nové systémy práce, čo sa podľa nich dá porovnať napríklad s priemyselnou revolúciou. Tá znamenala príchod parnej energie a elektriny, čo na jednej strane viedlo k vzniku nových pracovných pozícií, no zároveň prispelo k vytvoreniu strednej triedy, uvádza britský denník The Guardian. 

Správa Svetového ekonomického fóra vychádzala z prieskumu vedúcich predstaviteľov spoločností, ktoré v 20 krajinách sveta zamestnávajú 15 miliónov ľudí. Predseda fóra Klaus Schwab však podčiarkol, že vznik nových pracovných miest v dôsledku automatizácie nie je hotová vec, pretože firmy budú musieť investovať do preškoľovania a rôznych vzdelávacích kurzov pre ľudí.

Práve pasivitu jednotlivých firiem autori štúdie kritizujú.  „Tento dokument je výzva na aktívny prístup zo strany vlád, firiem, pedagógov a jednotlivcov, aby využili príležitosť, ktorá nebude trvať večne, na vytvorenie novej budúcnosti a dobrej práce pre všetkých,“ cituje Schwaba The Guardian.

V roku 2025 dôjde k zmene

Hlavnou otázkou bude podľa autorov štúdie vyriešiť optimálny pomer medzi prácou človeka a robota.

Podľa aktuálnych odhadov je ľudský faktor zodpovedný za 71 percent z času potrebného na vykonanie danej úlohy, zatiaľ čo technika sa podieľa iba 29 percentami. Už v roku 2022 sa má tento pomer zásadne zmeniť – 58 percent času má mať človek a 42 percent technika.

Len o tri roky neskôr, teda v roku 2025, má po prvý raz nastať chvíľa, keď bude na danom úkone pracovať viac stroj ako človek (52 ku 48 percentám času).

Medzi najohrozenejšie druhy povolaní budú do roku 2022 patriť účtovníci alebo pracovníci zákazníckeho servisu, naopak najlepšie sú na tom v tomto ohľade napríklad dátoví analytici, obchodníci, marketingoví špecialisti alebo odborníci na umelú inteligenciu.

Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra bude nejakú formu preškolenia potrebovať viac ako polovica pracovníkov (54 percent).

Informatik Andrej Lúčny z Katedry aplikovanej informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave si tiež myslí, že rekvalifikácia bude v budúcnosti nutnou súčasťou pracovného života a nemali by sme ju vnímať negatívne.

„Aj keď nehovoríme o bezprostrednej budúcnosti, je možné, že roboty vytlačia ľudí z výroby. Ťažko si však dnes predstaviť, za aký čas by to mohlo byť aktuálne. Je tiež otázka, či z hľadiska zastúpenia robotov a ľudí vo výrobe nepôjde o večné preteky, ktoré nikdy nedobehnú do pomyselného cieľa, ktorým by bola plná automatizácia výroby,“ povedal Lúčny pre Denník N.

Informatik k tomu dodal: „Samozrejme ľudí budú šokovať situácie ako zánik práce zvárača a vznik práce zberača údajov zo zváracích robotov, ale po čase sa proste rekvalifikácia stane bežnou súčasťou našich životov a možno nik na ňu nebude hľadieť ako na tragédiu.“