Odkaz MMŠ: O obetiach konšpiračnej teórie v Rusku, podľa ktorej AIDS buď neexistuje, alebo sa nemá liečiť, lebo západné lieky Rusov zabíjajú

V auguste v roku 2017 zomrela v Petrohrade v nemocnici desaťročná Nataša na AIDS. Až tento prípad prelomil v ruskej verejnosti dlhoročné popieranie AIDS ako skutočnej choroby, ktorá sa už dnes dá liečiť vďaka pokroku medicíny na Západe. Nataša bola len jedna z vyše 900-tisíc ľudí, ktorí v Rusku žijú s vírusom HIV v tele. Len tretina z nich sa pritom lieči.

Príbeh skazy, ktorý je kombináciou vplyvu zvrátenej ideológie a mizerného ruského zdravotníctva, prináša server Codastory a je plný osobných tragédií, ale aj nádeje.

V roku 2016 zomrelo v Rusku na AIDS 31-tisíc ľudí (v Európskej únii klesol počet úmrtí na tisíc ročne). Na vine je okrem iného konšpiračná teória, že západné lieky na AIDS v skutočnosti ľudí zabíjajú, čo je vraj úmysel zvrhlého Západu kynožiť Rusov (za Sovietskeho zväzu komunistická propaganda zasa tvrdila, že AIDS šíria zámerne Američania a používajú vírus HIV ako zbraň hromadného ničenia).

Oficiálne síce vláda v Rusku túto konšpiračnú teóriu nepodporuje, ale nepriamo napomáha k šíreniu choroby, keď zakázala program čistých striekačiek pre narkomanov na uliciach a zastavila aj program sexuálnej osvety na školách. Najmä to druhé súvisí s tým, že Rusko je podľa vlády poslednou baštou brániacou „tradičné rodinné hodnoty“, ktoré chce Západ zničiť. AIDS je v Rusku považovaný za chorobu homosexuálov a narkomanov, faktom však je, že dnes sa HIV vírus šíri v Rusku častejšie heterosexuálnym stykom než špinavými striekačkami narkomanov.

Veľký vplyv mal veľmi sledovaný televízny program v štátnej televízii, v ktorom v roku 2010 známy novinár Alexander Gordon propagoval konšpiračnú teóriu, že západné lieky na AIDS zabíjajú a že Rusi sa majú liečiť alternatívnou medicínou alebo vôbec nie, pretože AIDS je iba západný výmysel. Vplyvnou je aj skupina odporcov liečby AIDS na sociálnych sieťach.

Práve preto musela zomrieť malá Nataša. Jej adoptívny otec, pravoslávny kňaz, totiž odmietal uznať, že Nataša je chorá (s vírusom HIV sa už narodila), nijako sa teda neliečila. Keď mala deväť rokov, choroba prepukla naplno a Nataša musela ísť do nemocnice, bolo však už neskoro. O rok neskôr zomrela.

Ale ani tí, ktorým test potvrdí prítomnosť vírusu HIV a oni uznajú, že sa musia liečiť, ešte nemajú vyhraté. V ruskom zdravotníctve sa AIDS začína liečiť až vtedy, keď infekcia už značne pokročila, čo často býva neskoro. Okrem toho je, samozrejme, málo liekov a v celej krajine je len 100 centier, na ktoré sa môže pacient obrátiť.

Rusi to berú často fatalisticky, ako napríklad jeden mladý muž (nechcel byť v reportáži menovaný), ktorého test bol HIV pozitívny, ale rozhodol sa, že sa liečiť nebude, lebo to okrem iného znamená žiť so znakom hanby.

„Povedal som si, že to nechám tak. Ak prežijem, bude to skvelé, ak zomriem, bude, ako má byť.“

Julia Verešaginová pochádza z malého mesta na Sibíri, a keď mala 24 rokov, prišla jej domov obálka z nemocnice. V oficiálnej správe bolo uvedené len to, že test na HIV je pozitívny (hoci oň nežiadala). Vtedy o AIDS takmer nič nevedela, ale tušila, že je to veľká hanba. „Bála som sa, že ma miestni upália ako čarodejnicu,“ hovorí. Nemohla uveriť, že sa niečo také stalo práve jej. „Nebola som narkomanka ani prostitútka, bola som dobré dievča z malého mesta, ktoré odišlo načas do Petrohradu a vrátilo sa domov.“ Rozhodla sa neliečiť.

Lenže o niekoľko rokov jej matka zomrela a Julia sa vybrala opäť do Petrohradu, kde sa podrobila druhému testu, ktorý potvrdil, že má AIDS. Mala šťastie na lekára, ktorý ju poslal do terapeutickej skupiny ľudí s HIV. Tam spoznala nielen budúceho manžela, ale aj pochopila, že sa musí naozaj liečiť. Stala sa aktivistkou, ktorá sa v Rusku snaží prelomiť mlčanie o AIDS, ktorého šírenie už začína pripomínať epidémiu.

Zoznámila sa s mnohými ľuďmi, ktorí prežili veľké tragédie. Jedna matka uverila konšpiračným teóriám a jej dieťa zomrelo, druhá išla so svojou chorou dcérou k lekárovi na poslednú chvíľu, dcéra síce prežila, ale je natrvalo postihnutá. „Je to hrozné,“ hovorí Julia so slzami v očiach. „Tie matky verili, že konajú správne, podľahli propagande, liečili svoje deti čajom a olejom. V skutočnosti ich zabíjali.“

Otec Nataše, ktorá už nežije, je zdrvený. Má aj druhú adoptívnu dcéru, ktorej testy ukázali, že je takisto HIV pozitívna. Tentoraz ju poslal ihneď k lekárovi a dostáva lieky. „Už viem, že nie je iná možnosť,“ hovorí.