Dinosaury celkom nevyhynuli, dnešné vtáky sú ich podskupinou
Občas sa medzi laickou verejnosťou ozývajú hlasy, že dinosaury sú ťarbavými plazmi, ktoré sa len tak-tak držali nažive, takže by ich vyhynutie nemalo nikoho prekvapovať. No dinosaury boli na výslní nepretržite vyše 150 miliónov rokov a počas tohto nepredstaviteľne dlhého obdobia sa rozrôznili do nevídaného množstva foriem.
Autor je paleontológ, UK v Bratislave
Predstavte si, že je možné cestovať v čase a vy si zacestujete na koniec druhohornej éry 66 miliónov rokov do minulosti, keď vyhynuli dinosaury. Následne sa vznesiete do vesmíru a sledujete, ako sa k Zemi blíži asteroid s priemerom asi desať kilometrov. Pri vstupe do atmosféry sa vplyvom trenia síce o niečo zmenší, no jeho dopad aj tak vytvorí kráter s priemerom 150 kilometrov.
Miesto dopadu sa nachádza pri dnešnom Yucatánskom polostrove v Mexickom zálive. V tom čase bol celý pod vodou. Pred dopadom oblohu rozčesne jasná žiara. Meteor s hukotom dopadá do mora neďaleko pobrežia.
Z bezpečnej vzdialenosti so zatajeným dychom sledujete obrovské cunami, ktoré vznikne ako v dôsledku tlakovej vlny spôsobenej dopadom. Vlny vysoké desiatky metrov sa zahryzávajú do kontinentu a zaplavujú všetko v dosahu stoviek kilometrov.
Nasledujú rozsiahle lesné požiare z extrémneho tepla. Toto sú okamžité následky nárazu kozmického telesa, ktoré by ste priamo pozorovali.
Čo bolo ďalej?
Druhé dejstvo katastrofy má ničivejšie následky. Asteroid narazil do miest, kde sa pod hladinou mora nachádzala asi trojkilometrová vrstva sadrovca a vápenca.
Energia nárazu tieto horniny zmenila na prach a do vzduchu sa dostali v podobe aerosólov aj oxid siričitý a oxid uhličitý, ktoré obklopili celú planétu.
Aerosóly oxidu odrážali slnečné svetlo späť do vesmíru, v dôsledku čoho sa ochladil povrch Zeme. Prach blokoval slnečné lúče, čím došlo ku kolapsu fotosyntetizujúcich rastlín a rias. Zem na celé mesiace až roky zahalila chladná noc.
Skleníkový efekt však na seba nenechal dlho čakať a nasledovalo zahrievanie planéty trvajúce tisícky rokov. Po období mimoriadne mierneho a vyrovnaného podnebia na konci kriedy došlo k výrazným zmenám podnebia, ktoré dinosaurom zasadili smrteľný úder.
Slepá ulička vývoja?
S koncom dinosaurov sa spája viacero mýtov. Občas sa medzi laickou verejnosťou ozývajú hlasy, že dinosaury sú ťarbavými plazmi, ktoré sa len tak-tak držali nažive, takže by ich vyhynutie nemalo nikoho prekvapovať.
