Bratislavu môžete mať radi, ale je ťažké si ju vážiť

Hlavné mesto až pričasto pôsobí ako zo satirického fantasy diela, ktoré ako každá správna sranda obsahuje ťažko tragické prvky. Pokojne si to predstavme ako komiks.

Hlboko pod úrovňou terénu stabilne prúdia jedy, od vrakunskej skládky hojne priživené, smer Žitný ostrov nás nezaujíma, veď si kúpime španielske paradajky, tie otrávené si môžu Maďari zožrať sami.

Vysoko nad úrovňou terénu sa rozhliada po okolitej pamiatkovej zóne 23-poschodová budova postavená na základe povolenia pre osem poschodí. Je to chutný slovenský kompromis len vďaka petícii, lebo developer ich pôvodne plánoval 34. Do komických zbierok fotiek stavebných nepodarkov, prevažne z Ruska, sa môže dostať vďaka tomu, že obrástla pouličnú lampu ako pleseň. Developer tentoraz nepotreboval zakladať prípravný požiar, lebo priamo na stavebnom placi žiadna pamiatka nestála.

A na úrovni terénu padá jeden strom za druhým. Obyvatelia sa hádajú o tom, či náhodou ten prišelec s neznámou ešpézetkou nie je východniar. Nech ťahá, odkiaľ prišiel, ja mám predsa svoje parkovacie miesto vykolíkované, odkedy sme mali prvého wartburga!

Papaláši si slávnostne zájdu pozrieť na železničnú stanicu, ako keby sme nevedeli, že tam dvadsať rokov neboli. Medzitým sa im niečo stalo s nosovou sliznicou, inak by si museli držať na tvári vkusné šnuptichle. O pár dní slávnostne otvoria chutnú novú čakáreň, nočnú moru pubertiaka, ktorého násilím vzali na školský výlet do Kunsthistorische múzea v neďalekom mestečku. To je pomerne málo platné cestujúcim, ktorí uviazli vo vlaku z Bratislavy na celé hodiny a napokon sa hladní a smädní rozutekali po koľajniciach, lebo im nepomohli ani hasiči. Možno si mali privolať horskú službu. Obyvatelia domu na Miletičovej si onedlho budú môcť siahnuť nielen na dno zúfalstva, ale aj na stenu priľahlej stavby, lebo tá bude veľkorysých 40 centimetrov od ich okien.

Nie je to komiks, ale život v Bratislave, dennodenný útok na sebaúctu obyvateľov.