Rómsky policajt ocenený Alžbetou II.: Myslel som si, že si robia srandu

S PETROM TORÁKOM sa Denník N rozprával o tom, ako pracuje s Rómami, prečo musia mať britskí policajti pri zásahoch kamery i o tom, ako je to s obchodovaním s ľudmi a odoberaním detí.

Britská kráľovná Alžbeta II. vás v máji ocení prepožičaním Rádu britského impéria za prácu v polícii. Čo ste si pomysleli, keď ste sa dozvedeli túto správu?

Myslel som si, že si niekto robí zo mňa srandu. Bolo to koncom februára, keď mi manželka volala do práce. O niekoľko dní prišiel domov aj oficiálny list. Bola to informácia o nominovaní s tým, že ju ešte musí schváliť a podpísať kráľovná. Čakali sme dva mesiace a potom prišiel ďalší list. Moja nominácia bola schválená a podpísaná kráľovnou. Bol som z toho v šoku, ale veľmi šťastný.

Podobné ocenenie pred vami dostali z Čechov napríklad dirigent Libor Pešek, generál z protinacistického odboja František Moravec alebo bývalý prezident Václav Havel.

Áno, je veľká česť byť v takejto spoločnosti. Veľmi si to cením. Nevnímam to iba ako ocenenie pre Čecha, ale aj pre českého Róma.

Kráľovná vás vyznamená pre prácu s komunitou. Skúste nám ju priblížiť.

Áno, neocenia ma preto, že som Róm, ale za moju prácu pre komunitu, ktorú robím vo svojom voľnom čase a cez víkendy. Pomáham vzdelávať deti prisťahovalcov, zvyšovať povedomie u Rómov, učím ich, ako sa postupne integrovať. Snažím sa im vysvetliť, že môžu niečo v živote dokázať, ak sa budú snažiť. Okrem toho som na radnici v Peterboroughu založil česko-slovenskú knižnicu, kde sú naše knihy, filmy, hudba. Napísal som aj príručku pre Rómov, ktorí prichádzajú do Británie, čo majú robiť, kam sa obrátiť o pomoc a ďalšie dôležité informácie, založil Asociáciu rómskych a kočovných policajtov.

Z rodného Liberca ste odišli po maturite. Ako si spomínate na detstvo a dospievanie v Česku?

Sú to dobré aj zlé spomienky. Dnes viem, že som sa tam nemohol stať plnohodnotným členom spoločnosti. Nemal som kamarátov z majority, pretože vždy, keď som chcel ísť niekam do podniku, buď som bol slovne napadnutý, alebo ma zbili skinhedi. Raz ma zbili priamo v centre mesta za bieleho dňa. Prizeralo sa tomu veľa ľudí, ale nikto sa im nepostavil. Pamätám si tiež, ako som v škole musel sedieť sám v poslednej lavici a na tabuli bolo napísané Černé svině do plynu. Tieto spomienky človek nezabudne. Samozrejme, boli aj dobré chvíle, niektoré priateľstvá pretrvali dodnes. Bohužiaľ, ten pocit, že som od začiatku nemal šancu uspieť, lebo som bol Róm, vo mne pretrváva.

Čo bolo tým zlomom, že si vaši rodičia zbalili kufre a rozhodli sa emigrovať?

Bol to útok na moju matku, keď ju neonacisti dobili na ulici počas dňa. Vysvetľujem si to tým, že môj otec bol v tom čase politicky angažovaný. Organizoval vtedy petíciu proti segregačnému múru na Matičnej ulici v Ústí nad Labem. Odvtedy bola naša rodina častejšie napádaná. Druhým dôvodom bola neochota polície nám vôbec pomôcť. Po napadnutí matky nám na stanici povedali, že to nespíšu, lebo vinníkov i tak nechytia. Pamätám si, ako som vtedy prišiel domov a otec hovoril, že kúpil letenky do Británie a odlietame. Bolo to stresujúce, zobrať sme si mohli iba jednu tašku. Dnes viem, že to bolo správne rozhodnutie.

Do Londýna ste prišli s rodičmi bez znalosti angličtiny. Ako žili Torákovci prvé roky v Anglicku?

Úplne prvý deň bol veľmi náročný. Úradníci si nás presúvali a my sme nevedeli dobre po anglicky. Tak sme ani poriadne nevedeli, čo sa deje. Až po dvoch týždňoch sme sa usadili na jednom mieste a otec mi zohnal neplatenú dobrovoľnú prácu v advokátskej kancelárii. Učil som sa angličtinu a získal skúsenosti. Bolo to nepríjemné obdobie, kedykoľvek nás mohli úrady poslať naspäť. Ale boli to aj nové skúsenosti, ľudia nás normálne pozdravili, nikto na nás nezazeral,nedali nám pocítiť, že tam nepatríme. Po udelení azylu som začal pracovať v McDonald´s, v továrni, na poli. Potom som robil v Tescu ako ochranka a na zákazníckom servise. Až po siedmich rokoch som začal pracovať ako ochranka pre radnicu v Peterboroughu a odtiaľ sa postupne dostal k polícii.

V Českej republike aj na Slovensku ste pomáhali školiť policajtov pre prácu s menšinami. Je rozdiel medzi policajtom v Česku a vo Veľkej Británii?

Môj bratranec je policajtom v Česku. Práca policajtov v Británii je omnoho viac monitorovaná. Každý policajt nosí pri zásahu kamery, keď ide do incidentu s niekým, všetko sa nahráva. Funguje tu systém sťažností občanov a skutočne sa tým niekto zaoberá na niekoľkých stupňoch kontroly. Určite je mnoho rozdielov medzi tým, ako pracujeme s menšinami my a ako s nimi pracujú oni. Britskí policajti pristupujú k imigrantom rovnako ako k ostatným ľuďom a navyše sa im snažia extra pomôcť, aby sa zaradili do spoločnosti. Musí byť aj represívna časť policajnej práce, ale nie je v takej miere ako v Česku alebo na Slovensku.

Ste špecialista pre prisťahovalecké menšiny. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Donedávna som bol v bežnej službe, počas ktorej sme chodili riešiť incidenty. Keď niekto zavolal na tiesňovú linku, išli sme, či to bola bitka, krádež, alebo iný problém. Posledných niekoľko mesiacov sa už špecializujem na prípady obchodovania s ľuďmi a falošných sobášov. Mojou hlavnou úlohou je chodiť do komunít, rozprávať sa s ľuďmi, zisťovať, či je niekto vykorisťovaný. Peterborough je multikultúrne mesto, rozpráva sa tu vyše sto rôznymi jazykmi. Problematický prístup do komunít nie je iba pri Rómoch. Rovnako uzatvorené sú lotyšské komunity či imigranti z Bangladéša. Pri rómskych komunitách je občas problém získať si dôveru. Musia vidieť, že máme ochotu im pomôcť, ak sú v núdzi, a môžu mi zavolať hoci aj o druhej ráno.

Koľko Rómov z Česka a zo Slovenska žije v Peterboroughu?

Predbežným odhadom je to okolo štyritisíc. Väčšina Rómov žije usporiadaným životom. Hlavne tá skupina, ktorá prišla pred desiatimi rokmi, je takmer úplne integrovaná. Majú domy, prácu, deti chodia do škôl. Pritom ide aj o rodiny, ktoré na Slovensku žili v osadách a deti navštevovali špeciálne školy. Tieto deti už majú dnes základné a vyššie vzdelanie. Áno, žijú tu aj takí, ktorým to bude trvať dlhšie, a malá skupina neprispôsobivých. Tí sa nechcú zaradiť nikam, takých však nájdete v každej komunite.

Čím si vysvetľujete, že povedzme niektorí Rómovia zo slovenskej osady, ktorých deti chodili do špeciálnych škôl, sa dokázali začleniť do britskej spoločnosti?

Určite je to nastavením systému. Špeciálne školy tu vôbec neexistujú, škola príjme žiaka a pracuje s ním podľa jeho potreby. Dieťa nemá pocit, že je vylúčené, a v tom je veľký rozdiel. Ľudia sa tu nenálepkujú, každý má rovnakú šancu získať prácu a žiť normálny život.

Cestujete aj do neďalekého Sheffieldu. Minulý rok sa proti tamojším Rómom z Česka a zo Slovenska postavili miestni. Aká je tam situácia dnes?

Priznám sa, že v Sheffielde som bol naposledy minulý rok. Vtedy tam boli potýčky medzi rómskou a pakistanskou menšinou. Neviem presne povedať, aká je tam situácia dnes. No polícia začala odvtedy prijímať rôzne opatrenia a nový prístup. Policajti sa učia aj základy rómskeho jazyka, aby boli schopní komunikovať a prelomiť bariéry, prijali do svojho zboru niekoľkých Rómov z radov prisťahovalcov, medzi nimi aj jedného Slováka. Ten tam urobil veľký kus práce.

A čo obchodovanie s ľudmi vo Veľkej Británii? Známe sú prípady vykorisťovania slovenských a českých Rómov. Aj v Peterboroughu bol prípad skupiny Rómov a Pakistancov, ktorí nútili neplnoleté dievčatá do prostitúcie. Je to vážny problém alebo okrajová záležitosť?

Obchodovanie s ľuďmi vôbec nie je nová vec. Žiaľ, funguje tu už mnoho rokov a polícia sa snaží proti tomu bojovať. Nejde iba o odhalenie takýchto prípadov, ale ich aj páchateľom dokázať. Najmä obchodovanie s deťmi je komplikované. Ak budem hovoriť iba za Peterborough, najčastejšie ide o nútene práce a potom o sexuálne vykorisťovanie žien. Obete prídu za prácou a potom im otrokári odoberajú platy.

Boli ste aj pri niekoľkých prípadoch odoberania detí rodičom. Na Slovensku postup britských sociálnych úradov vzbudil veľkú diskusiu. Ide skutočne o biznis s deťmi alebo sú to nafúknuté kauzy?

Toto je aj po rokoch horúca téma. Osobne som bol pri štyroch prípadoch odoberania detí a vo všetkých rodinách to bolo opodstatnené. Niektoré z nich boli aj výrazne medializované na Slovensku i v Česku, ale podľa mňa išlo viac o nafúknuté kauzy. Vždy tam bol objektívny dôvod, či už zanedbaná starostlivosť, sexuálne obťažovanie detí zo strany rodiča, alebo drogová závislosť rodičov.

Ktorý prípad bol pre vás doteraz najviac osobný?

Bolo ich viac, ale asi rodina, kde sme odoberali viac detí. Preukázalo sa tam, že rodičia boli narkomani a otec zneužíval svoje deti.

Aktuálnou témou vo Veľkej Británii je obmedzovanie sociálnej podpory pre prisťahovalcov. Riešia to aj slovenskí a českí Rómovia v Peterboroughu?

Obmedzenie sociálnej podpory je často diskutovaná téma nielen medzi Rómami. Súčasná vláda sa snaží obmedziť príjem sociálnych dávok prisťahovalcom, ktorí v Anglicku nikdy nepracovali alebo prácu stratili a nie sú schopní nájsť si nové zamestnanie. Pred rokmi mohli imigranti žiadať o podporu v hmotnej núdzi a prídavky na deti okamžite po príchode do krajiny. Dnes už musí prisťahovalec začať pracovať, inak na žiadnu podporu nemá nárok. Je to výrazná zmena, ale podľa mňa zmena k lepšiemu.

Založili ste Asociáciu rómskych policajtov. Aký je jej účel?

Asociácia rómskych a kočovných policajtov (Gypsy Roma Traveller Police Association – GRTPA) je pre policajtov a policajný personál, ktorí podporujú Rómov v ich práci. Nielen vo Veľkej Británii, ale v celej Európe. Centrála je tu na Ostrovoch a máme členov aj zo Slovenska, z Česka a Chorvátska. Naším hlavným cieľom je podporovať jeden druhého, vymieňať si informácie a pomáhať polícii s náborom Rómov do svojich radov. V súčasnosti máme 102 členov, z toho je tridsať Rómov. V Česku sú našimi členmi štyria Rómovia, zo Slovenska ich je päť.

Stretli ste sa s rasizmom v britskej polícii?

Nepriamo. Raz som mal kolegyňu, ktorá mala nevhodné narážky na mňa a pakistanskú kolegyňu. Nepovedala nám to osobne, preto sme ju ani neriešili. Ale ostatní kolegovia, ktorí ju počuli, túto policajtku nahlásili a prišla o prácu. Určite aj u nás existuje rasizmus, ale rieši sa to razantne.

A v českej polícii?

Bohužiaľ, áno. Pred dvomi rokmi sme boli pracovne v Česku a na Slovensku a skoro každý deň sa stal nejaký incident. Cestovali sme napríklad vlakom s rómskym učiteľom Jánom Dunkom. Dvaja policajti prešli okolo všetkých cestujúcich a zastavili sa iba pri nás. Vyžiadali si doklady a chceli nás prehľadávať ako jediných v celom vlaku. Nebolo to príjemné.

U nás je polícia a ministerstvo vnútra kritizované za kontroverzné razie v osadách, po ktorých ostávajú zranení ľudia. Aký dojem na vás urobili slovenskí policajti?

Policajti, ktorých som na Slovensku školil, prichádzajú každý deň do kontaktu s Rómami. Tí na mňa zapôsobili veľmi dobre, mám medzi nimi mnoho kamarátov, niektorí sa stali členmi našej asociácie. Sú to ľudia, ktorí robia svoju prácu radi a záleží im na nej. Ak by som posudzoval slovenskú políciu iba podľa nich, určite by to bolo pozitívne hodnotenie. Potom však sú medializované prípady razií ako v Moldave nad Bodvou alebo inde. Je smutné a  nechutné, ak k niečomu takému došlo. Verím, že budú tieto prípady vyšetrené a voči jednotlivým policajtom sa vyvodia dôsledky.