Denník NPri ochrane vzácneho lesa v Nemecku, ktorý chcú pre uhlie vyrúbať, zomrel novinár

Rodina a známi nechcú zverejniť identitu novinára, ktorý zomrel po páde z dreveného mostíka. Foto: TASR/AP - Christophe Gateau
Rodina a známi nechcú zverejniť identitu novinára, ktorý zomrel po páde z dreveného mostíka. Foto: TASR/AP – Christophe Gateau

Pri policajnom zásahu v Hambašskom lese v Nemecku novinár spadol z visutého mostíka v korunách stromov.

Novinár a aktivista, ktorý dlhodobo sledoval dianie z Hambašského lesa v Nemecku, zomrel po páde z mostíka zaveseného medzi dvomi stromami. Po páde z dvadsaťmetrovej výšky bol letecky prevezený do nemocnice, kde na následky zranení zomrel.

Podľa svedkov sa snažil dostať k miestu, kde práve polícia zatýkala jedného z aktivistov.

Už šesť rokov v korunách stromov žijú ekologickí aktivisti a aktivistky z celého sveta a snažia sa tak zabrániť energetickej spoločnosti RWE, aby pokračovala vo výrube vzácneho lesa v prospech ťažby hnedého uhlia.

Minulý týždeň začala polícia s násilným vysťahovaním, ktoré masové protesty nezastavili. Stalo sa tak – dočasne – až po tragickej nehode.

„Nemôžeme teraz pokračovať, akoby sa nič nestalo,“ povedal na zvolanej tlačovej konferencii Herbert Heul, minister vnútra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, v ktorej Hambašský les leží.

Polícia násilne vysídľovala aktivistov a aktivistky z domov na stromoch. Foto: TASR/AP – Martin Meissner

Hambašský les je jedným z najstarších pôvodných lesov v Európe. Pod ním však leží veľká zásoba lignitu, alebo hnedého uhlia.

Z pôvodných asi 4-tisíc hektárov lesa zostalo po ťažbe energetickej spoločnosti RWE približne 200 hektárov, o ktoré sa vedie zápas.

Život v Dubovom mestečku

Po tom, ako až 90 percent lesa muselo ustúpiť ťažbe, a po tom, ako začalo hroziť, že celý les pre ňu padne, začali sa v roku 2012 v korunách stromov usádzať skupiny medzinárodných aktivistov a aktivistiek.

Za posledné roky vytvorili sieť domov priamo na stromoch, ktoré nazývajú ‚Oaktown‘, dubové mesto.

Domy sú tepelne izolované, môže sa v nich kúriť a majú solárne panely, preto sú vhodné na celoročné bývanie. A práve túto skutočnosť využila miestna vláda ako zámienku na ich vysídlenie a likvidáciu.

Jeden z 51 domov, ktoré za uplynulých šesť rokov pribudli. Foto: TASR/AP – Martin Meissner 

Len zámienka?

Riziko vypuknutia požiaru a porušovanie platných protipožiarnych opatrení umožnili polícii začať s vysídľovaním na začiatku minulého týždňa. Z pôvodných 51 domov vysídlili v posledných dňoch celkovo 39.

Kritici tohto rozhodnutia označujú argument miestnej vlády za absurdný, keďže za uplynulých šesť rokov, čo v lesoch aktivisti žijú, k žiadnemu požiaru nedošlo. Energetická spoločnosť RWE má povolenie na ťažbu až do roku 2040.

Legálne nemusí znamenať správne

Novinárka Sonya Diehnová z nemeckého Deutsche Welle vo svojom komentári píše, že keď je niečo legálne, ešte neznamená, že je to aj správne. Aj keď v tomto prípade je legalita na strane policajtov či spoločnosti RWE, postoj ekologických aktivistov možno považovať za legitímny.

Na strane aktivistov je legitímny záujem zachrániť zvyšok lesa a zabrániť ďalšej ťažbe uhlia. Foto: TASR/AP – Henning Kaiser

Za morálne správny krok by považovala, keby zasiahla nemecká vláda, aby energetická spoločnosť RWE zastavila klčovanie lesa a spaľovanie uhlia.

Podľa Diehnovej, ktorá vedie environmentálnu sekciu v DW, by takýto krok vyslal do sveta jasný signál, že je načase postaviť sa fosílnemu priemyslu a prejsť na udržateľnú energetickú ekonomiku.

Zápas v Hambašskom lese je nielen o aktivistoch v korunách stromov a policajtoch, ale aj o debate o klimatických zmenách spôsobených človekom.

Až 90 percent lesa ustúpilo pre profit energetickej spoločnosti. Foto: TASR/AP – Martin Meissner

Láska k uhliu

Pre zelenú politiku či obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa stali národnými prioritami, je Nemecko známe v celom svete. Energia z uhlia však pokračuje a stala sa terčom ostrých debát. Teraz o budúcnosti uhlia rozhoduje tzv. uhoľná komisia.

Jej úlohou je zvážiť ochranu klímy pred ekonomickými dôsledkami odstavenia uhoľného sektora a navrhnúť to, čomu sa hovorí „sociálne prijateľný koniec uhlia“.

Environmentálne skupiny a aj niektorí členovia komisie vyzvali na pozastavenie výrubu lesa dovtedy, kým sa nerozhodne o termíne, keď Nemecko odstúpi od uhlia a nastaví ekonomický plán pre regióny, ktoré z ťažby žijú.

Podľa Kaia Nieberta, vedúceho environmentálnej skupiny Deutscher Naturschutzring a člena komisie, rozširovanie uhoľnej bane predstavuje neprekonateľnú prekážku v plnení cieľov klimatickej dohody.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].