Denník N

Videl som manipulácie s armádnymi nákupmi, potom ma prinútili odísť do civilu

Maroš Klinčák vystúpil proti ministerstvu obrany napriek tomu, že je štátnym zamestnancom. Foto N – Tomáš Benedikovič
Maroš Klinčák vystúpil proti ministerstvu obrany napriek tomu, že je štátnym zamestnancom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý dôstojník Maroš Klinčák upozornil na pochybný nákup pre vojenské letectvo, do ktorého je zapletený vysoký úradník ministerstva obrany z SNS Ján Hoľko. Spomína aj na vládnutie Smeru, keď to na ministerstve obrany vyzeralo tak, že o tom, čo vojakom kúpime, rozhoduje firma Wiling.

V rozhovore s Marošom Klinčákom, bývalým pracovníkom ministerstva obrany, sa okrem iného dočítate:

  • kedy pochopil, že armádne nákupy sú čierna diera na peniaze;
  • ako ministerstvo za éry Smeru išlo na ruku firme Willing, ktorú založil Ficov kamarát Výboh;
  • ako si Slovensko takmer objednalo drahú modernizáciu ruských radarov;
  • ako sa snažil zabrániť nákupu, v ktorom sa objavila firma Dankovho úradníka Hoľka;
  • prečo po príchode SNS na ministerstvo obrany odišiel do civilu;
  • ako odovzdal Dankovi podklady k pochybnému obchodu za 1,4 milióna.

Čo momentálne robíte pre štát?

Som zamestnancom leteckého útvaru ministerstva vnútra, venujem sa bezpečnosti letovej prevádzky. Vyšetrujem letecké incidenty a dohliadam na dodržiavanie predpisov.

Od vypuknutia kauzy okolo únosu vietnamského manažéra je u vás asi celkom rušno.

Ako sa to vezme. Ja si nemyslím, že by do tejto kauzy bol zapojený niekto z leteckého útvaru. Pracovníci leteckého útvaru si len plnia úlohy. Keď dostanú z ministerstva vnútra požiadavku na prepravu, tak ju vykonajú. Mňa osobne sa táto vec netýka vôbec, pretože na útvar som prišiel až v januári tohto roka.

Začiatkom septembra ste vystúpili na tlačovej konferencii nadácie Zastavme korupciu a obvinili ste ministerstvo obrany, že zamietlo pod koberec vyšetrenie nákupu systémov pre vojenské letectvo. Váš krok bol veľmi neobvyklý. 

V čom myslíte?

Nepamätám si iný prípad, keď by štátny zamestnanec z jedného ministerstva verejne kritizoval špičky iného ministerstva pre pochybnú štátnu zákazku.

Ja som v prvom rade prezentoval svoje zistenia týkajúce sa nákupu, pri ktorom štát mohol prísť až o milión eur. Spochybnil som závery sekcie kontroly ministra obrany Petra Gajdoša, ktorá po voľbách 2016 povedala, že ten obchod bol v poriadku. A pozastavil som sa nad tým, že nebrala do úvahy evidentné fakty. Z toho mi vyšlo, že buď sa inšpekcia ministra obrany nezachovala profesionálne, alebo jej prácu niekto ovplyvňoval.

Pripomeňme, že ide o zákazku z roku 2012 na počítačové systémy. Dodávateľom bola firma Willing, ktorú založil Ficov kamarát, obchodník Miroslav Výboh. Na zákazke sa podieľala aj bývalá firma Jána Hoľka, kamaráta Andreja Danka a vysokého funkcionára ministerstva obrany. Upozornili ste na prípad, ktorý sa týka vplyvných postáv z okolia Smeru a SNS.

To je vaša interpretácia, ja som sa venoval podstate zákazky. A tá je v tom, že ministerstvo obrany obišlo povinnosť urobiť otvorenú súťaž a prerobilo milión eur. Možno to vyzerá pri pohľade na iné kauzy ako drobné, ale zoberte si ten pomer: výsledná hodnota zákazky bola 1,37 milióna, pričom predražená bola o celý milión.

Prvým človekom, ktorého sa kauza okolo nákupu systémov pre vojenské letectvo dotýka, je Miroslav Výboh. Na zákazke profitovala jeho bývalá firma Willing a to v čase, keď za ministerstvo obrany zodpovedali nomimanti Roberta Fica, s ktorým sa Výboh kamaráti. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo nasledovalo po tom, ako ste vystúpili na tlačovej konferencii? Cynika napadne, že možno už štátnym zamestnancom dlho nebudete.

Ak nepočítam to, že sa ku mne vyjadril minister Gajdoš, ktorý spochybnil moje pohnútky, tak sa nič zásadné nedialo. Chodím normálne do práce a venujem sa svojim povinnostiam. Zaznamenal som tiež vyjadrenie hovorcu ministerstva vnútra, že pokiaľ som „hrubo neporušil pracovnú disciplínu alebo sa nedopustil protiprávneho konania“, tak nemajú dôvod ma prepúšťať.

Poďme teda od začiatku. Ako dlho ste slúžili v armáde?

Od štrnástich rokov. V roku 1986 som začal študovať na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej, potom som išiel na Vysokú vojenskú leteckú školu v Košiciach. Štúdium som dokončil v polovici 90. rokov, potom som slúžil ako profesionálny vojak. Začal som na najnižších stupňoch na letisku, neskôr som postúpil na veliteľstvo vzdušných síl do Zvolena a napokon som sa dostal na ministerstvo obrany. Do civilu som odišiel koncom roku 2016 ako podplukovník.

Čomu presne ste sa v armáde venovali?

Bol som špecialistom na systémy riadenia letovej prevádzky. Tie zahŕňajú softvér aj hardvér na komunikáciu s lietadlami, navigačné systémy či radarovú techniku. Ide o sofistikovanú technológiu, ktorá poskytuje informácie pilotom i riadiacim letovej prevádzky.

A postupne ste sa stali človekom, ktorý sa vyjadruje k tomu, aké veci sa budú pre armádu nakupovať.

Aby som bol presný: mal som posudzovať špecifikácie nákupov, ktoré sa týkali systémov riadenia letovej prevádzky – či zodpovedajú vojenským leteckým predpisom, civilným leteckým predpisom alebo nariadeniam Európskej komisie.

Druhým človekom, ktorého sa kauza dotýka, je Ján Hoľko. Kamarát Andreja Danka a generálny tajomník služobného úradu ministerstva obrany. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kedy ste si prvýkrát všimli, že vojenské nákupy sú veľmi pochybným podnikom?

Sprostredkovane to bolo už niekedy koncom 90. rokov, keď som pôsobil na letisku Kuchyňa pri Malackách. Slovensko vtedy vstupovalo do NATO, Malacky sa výrazne modernizovali, čo bolo pre armádu výborné. V novinách sa opakovane písalo o firme Ikores, ktorá aj na našom letisku riešila nejaké projekty (hlavnou postavou firmy Ikores bol podnikateľ Jozef Kopecký, ktorý v minulosti sponzoroval Smer, darilo sa mu však aj za iných vlád – pozn. red.). Vtedy som sa okolo nákupov ešte priamo nepohyboval, takže som nevedel, čo si o tom mám myslieť. Bral som to tak, že v novinách sa môže napísať všeličo, ale nie všetko musí byť pravda.

A kedy ste prišli na to, že to nie sú len novinárske kačice?

Prvú skúsenosť s neštandardným obchodom som mal v roku 2008. V tom čase som pôsobil vo Zvolene na Veliteľstve vzdušných síl

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie