Užitočnosť bezohľadných lží
Neuveriteľné dovolenkové historky podozrivých zo Salisbury budú pre mnohých vítanou výhovorkou, ktorá im dovolí ignorovať ich zločiny, odkladať sankcie a meniť témy, o ktorých sa bude debatovať
Ako povedali, prišli len ako obyčajní turisti. Alexander Petrov a Ruslan Baširov, ktorých britské úrady identifikovali ako agentov ruskej spravodajskej služby, čo otrávili štyroch ľudí v anglickom meste Salisbury, boli jednoducho na dovolenke.
„Naši priatelia nám už nejaký čas navrhovali, aby sme navštívili toto nádherné mesto.“ Potiaci sa, nervózni, s výzorom násilníkov a v podobných svetroch takto Petrov s Baširovom (podľa Britov nejde o ich pravé mená) to povedali Margarite Simonjanovej, šéfredaktorke propagandistického ruského televízneho kanála RT (niekdajšej Russia Today).
Na druhý pokus
Áno, ide o tých mužov z videí a fotografií, ktoré verejnosti poskytla britská polícia. A áno, boli v Salisbury v čase útoku na bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru. Lenže nie, o týchto dvoch ani o ich dome nič nevedeli. „Želám si, aby nám niekto povedal, kde to bolo,“ povedal Petrov. „Možno sme okolo išli, možno nie,“ povedal Baširov.
Títo dvaja muži hovorili aj o dôvode svojej návštevy: „Je tam slávna katedrála, salisburská katedrála. Myslím si, že je známa po celej Európe, vlastne po celom svete. Je známa pre svoju 123-metrovú vežu.“ Inšpirovaný touto 123-metrovou vežou, čo je údaj, ktorý sa dá nájsť v druhom odseku stránky o tomto kostole na Wikipédii, sa do anglického mesta vybrali dvakrát. Pri ich prvom pokuse o návštevu (Briti tvrdia, že išlo o prieskumnú misiu) sa tu zdržali len hodinu a neboli schopní prejsť niekoľko stoviek metrov zo železničnej stanice ku katedrále, pretože v meste hrozne nasnežilo a na cestách bola brečka. (Obrázky z toho dňa v skutočnosti ukazujú, že ulice boli čisté.) Pri svojom druhom pokuse v deň, keď Skripaľovcom na vchodové dvere niekto nastriekal silný nervový jed novičok, sa im podľa vlastných slov podarilo dostať sa do katedrály, hoci ich kamery zachytili, ako kráčajú opačným smerom. Ich spomienky na gotické majstrovské dielo neboli veľmi jasné. „Bolo tam veľa turistov,“ povedal Baširov, „veľa ruských turistov.“
Simonjanová sa pokúsila, i keď nie s plným nasadením, aby rozhovor vyzeral autenticky. Spýtala sa, prečo spolu strávili tak veľa času, naznačujúc, že možno ide o homosexuálov. Spýtala sa ich,
