Bývanie na šikmej ploche? Prečo nie

Na prvý dojem, namiesto domu – žuvačka nalepená v záhrade. Dom s nulovou mierou empatie voči svojim vidieckym susedom. Úprimnosť tiež nie je jeho silná stránka, viac zakrýva ako ukazuje. Alebo dokonca klame, keď vetracie štrbiny nie sú oknom ani prázdnom, ale hmotou fasády.

Dokázal okolo seba vyvolať veľmi vášnivú až „politicky nekorektnú“ diskusiu. Podľa kritérií z posledného článku Juraja Benetina by sme ho ani nemali zaradiť do spoločnosti „dobrej“ architektúry.

V čom je teda dobrý? V tom, že bývanie na šikmej ploche má mnoho problémov. Ale na rozdiel od „bezproblémových“ a už na prvý pohľad dobrých domov si ich vila Hermína uvedomuje a dokonca s nimi pracuje. Rieši ich, hľadá odpovede a problematizuje istoty.

Ako skrotiť terén

K dispozícii bol strmý pozemok na hranici dediny s náročným napojením na cestu, avšak, alebo práve preto s výhľadom do krajiny a s dostatkom svetla.

Domy na šikmom pozemku sú a boli bežná vec. Vidiecky aktívny, hospodársky život prebiehal na terénne vôbec alebo málo upravených dvoroch a záhradách.

Svah však nie je problém. Naučili sme sa terén skrotiť, aby sme vedeli osadiť kúpený záhradný nábytok. Ak je k dispozícii dostatok prostriedkov, okolo domu si vieme vytvoriť novú, našim možnostiam a potrebám primeranú krajinu.

Hermína si navonok terén neprivlastňuje a nedeformuje ho. Je na ňom položená, prilepená, ako keby sa chcela každú chvíľu šmyknúť alebo stiecť. Nemá sokel, základ, ktorý by pravdovravne ukazoval skutočný stavebný vzťah domu s gravitáciou a prepojenie rovín vnútorného života so záhradou.

Na prvý pohľad nie je jednoduché odčítať, ako prebieha život v dome a okolo neho. A možno práve tým jasne hovorí o živote svojich obyvateľov, ktorý  je stále spojený s mestom, vzdialeným pol hodiny cesty autom. Rozhodli sa však, že pôvodný charakter krajiny, ktorú obývajú, je vzácnejší ako jej pretváranie na odpozorované predmestské či vidiecke stereotypy. A toto rozhodnutie sa prepísalo aj do priestorovej organizácie samotného domu.

Ako sa žije na šikmej ploche

Vila Hermína je bývaním na šikmej ploche v pravom slova zmysle. Obytný priestor domu tvorí vertikálna viacúrovňová špirála zložená zo striedajúcich sa rovných a šikmých podlažných plôch.

V dome nenájdeme obytné miestnosti a spálne oddelené od zvyšku domu, žiadne chodby či schodisko. Všetky situácie rodinného života, pohyby či zastavenie sa dejú v umelo vytvorenej (ale na okolie odkazujúcej) krajine vodorovných a naklonených plôch.

Môže sa zdať, že rozdelenie domu na rovné podlažia, kde sa dejú aktivity, a na rampy, ktoré ich navzájom prepájajú, dáva zmysel, no nie je to také jednoduché.

Na šikmine sa okrem pohybu hore a dole aj hrá, odpočíva, spí, sledujú filmy, skrátka sa tam žije. A roviny jednotlivých podlaží sú, okrem pre život potrebných kúpeľní, kuchyne, vstupu a spálne, aj integrálnou súčasťou pohybu v dome.

Život vo vile Hermína je neustálym pohybom medzi úrovňami, naprieč aktivitami, okolo ostatných obyvateľov domácnosti, nad, na a pod horizontom okolitej krajiny.

Rozhodnutie obývať svah a zvoliť si šikmú plochu ako svoj spôsob existencie je netriviálnym rozhodnutím. Opúšťa bezpečný a predvídateľný priestor noriem, zákonov, odporúčaní, tradícií či overených a správnych vzťahov. Vyžaduje si odvahu a veľkú dávku sebavedomia.

Len experiment nenásytných architektov?

Vila Hermína je nielen bývaním na šikmej ploche, ale aj architektúrou na šikmej ploche. Dom je často označovaný za experiment. V dobrom aj zlom zmysle slova. Experiment ako opakovaná snaha pohybovať sa na hraniciach známych podôb odboru. Architekt tu má úlohu odborníka zodpovedného za fungujúci dom, ale zároveň si plní aj úlohu v rámci diskusie a rozvoja celej architektúry.

Hermína však môže pôsobiť aj ako experiment v zmysle egoistickej, nedospelej potreby byť novým a viditeľným za každú cenu, najlepšie na účet niekoho iného.

Otázka teda je, či je architektúra službou, ktorú si kúpite, a architekt je len garantom vašej spokojnosti, alebo to môže byť aj inak. Na čie náklady môžu architekti realizovať svoje predstavy o aktuálnom alebo ďalšom možnom spôsobe bývania? Na svoje vlastné či na vaše?

Architekt ako odborník vytvára konkrétnu ideovú, formálnu a stavebnú podobu bývania spolu s investorom. Či už priamo v podobe častých konzultácií a prispôsobovania návrhu, alebo nepriamo v definovaní požiadaviek či obmedzení, ktoré musia byť v návrhu zohľadnené.

V prípade Hermíny boli architekti oslovení investorom na základe výstavy Prostorový dům, na ktorej prezentoval ateliér HŠH svoje architektonické myslenie. O tom, že proces hľadania a navrhnutia veľmi špecifického, na mieru ušitého životného priestoru je komplexnou záležitosťou, postavenou na dlhodobej vzájomnej dôvere, svedčí aj dlhý proces vzniku domu od oslovenia po obývanie vily, ktorý trval deväť rokov.

Po tejto skúsenosti je však omnoho dôležitejšie než pôvodná otázka, na čí účet si má architekt realizovať svoje predstavy o budúcnosti bývania, čosi iné. Je po takomto procese výsledným produktom iba dom alebo skôr vaša osobná skúsenosť s tvorbou obytného prostredia, ktorému nielen rozumiete, ale ktorý aj dokážete prijať za svoj osobný priestor bývania, hoci je to napríklad bývanie na „šikmej ploche“?