Denník N

Manažér železníc: Panika je zbytočná, naše vlaky sú bezpečné rovnako, ako boli predtým

Patrik Horný prišiel do železníc po voľbách 2016 zo súkromných firiem. Štátny dopravca podľa neho potrebuje zásadné zmeny. Foto - ZSSK
Patrik Horný prišiel do železníc po voľbách 2016 zo súkromných firiem. Štátny dopravca podľa neho potrebuje zásadné zmeny. Foto – ZSSK

Stali sme sa ľahším terčom aj preto, že sme posilnili reklamu a sme viac na očiach, hovorí Patrik Horný, podpredseda predstavenstva štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko.

Ako sa vám darí?

Keď budem hovoriť za firmu, tak od roku 2016, keď nastúpil nový manažment, fungujeme stále lepšie. A môžeme byť za to vďační našim zamestnancom, ktorí pracujú dvakrát toľko ako kedykoľvek predtým. Darí sa nám aj hospodársky. Máme väčšie tržby, viac cestujúcich, začali sme rozumnejšie investovať, máme jasnú stratégiu, ako Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK) rozvíjať.

Ako sa darí vám osobne? Budete vo funkcii aj o mesiac?

Ja osobne by som tu rád bol aj o mesiac. Nemyslím si, že by bola potrebná až taká panika z toho, že sa stávajú nehody, ktoré sa stávali aj v minulosti. Z môjho pohľadu je lepšie tie nehody riešiť, hľadať systémové zlepšenia, než hneď odstupovať z funkcie.

Prečo si aj ľudia nemyslia, že sa vám tak darí? Nechali sa len strhnúť Facebookom, kde je módou nadávať na železnice?

Nemyslím si, že by ľudia s nami boli plošne nespokojní. Od začiatku tohto roka meriame každý mesiac spokojnosť našich zákazníkov. Podobne ako mobilní operátori alebo banky využívame služby špecializovanej agentúry, ktorá pre nás robí ankety na vzorke tisíc ľudí. Na začiatku meraní sme mali index spokojnosti 60 percent, naposledy nám stúpol na 62 percent. Áno, po posledných udalostiach asi spokojnosť nemá šancu v najbližšom čase rásť. Hoci sú aj cestujúci, ktorí s nami každý deň cestujú do práce, a tí sú s našimi službami spokojní naďalej.

Nebudíte sa každé ráno s obavami, aká pohroma vás zase čaká?

V takom stave by som bol, keby som posledné dva roky nič nerobil. Od prvého dňa po našom nástupe sme si povedali, že bezpečnosť cestujúcich, ale aj bezpečnosť našich zamestnancov je na prvom mieste. V minulosti sa vedenie ZSSK sústreďovalo skôr na plynulosť premávky a menej už na cestujúceho. To sme zmenili, takže svedomie mám čisté. Druhá vec je, že zmeny sa prejavujú postupne a zďaleka nie sme hotoví. Keď ste manažér firmy so 6000 zamestnancami, nikdy si neľahnete spať s tým, že ste úplne spokojný. Vždy sa môže niečo prihodiť.

Ako by ste teda vy opísali udalosti, ktoré sa vám prihodili od začiatku septembra?

Z môjho pohľadu nastal zhluk nehôd, ktoré sa firma snažila riešiť, pričom niektoré riešenia boli pre cestujúcich, ale aj pre nás v predstavenstve neakceptovateľné.

Na pripomenutie: najprv sa roztrhol vlak pri Leviciach, následne spadlo vedenie v Bratislave a niektorí cestujúci zostali štyri hodiny uväznení vo vlaku. A naposledy vám trikrát v priebehu štyroch dní horeli alebo dymili lokomotívy. Čím si to vysvetľujete?

Nedá sa na to odpovedať jednou vetou. Napríklad pri tom poslednom incidente nám neďaleko Šale vzbĺkla päťdesiatročná mašina, ktorá je taká stará ako ja. Tento incident môže mať úplne iné príčiny než iné incidenty, ktoré spomínate. Druhá vec je, že na sociálnych sieťach nás zasiahla väčšia vlna negatívnych komentárov než kedykoľvek v minulosti.

Čím si to vysvetľujete?

Súvisí to aj s tým, že sme sa ešte minulý rok rozhodli zmeniť marketingovú stratégiu. Nie dlho pred týmito incidentmi sme šli von s bilbordmi, s letákmi, s hudobným klipom, propagovali sme nové vlaky, každý deň sme boli v novinách. Vystavili sme ZSSK väčšej pozornosti. Výsledkom však je, že keď sa niečo stane, tak sa stávame ľahším terčom, vlna je väčšia.

Patrik Horný

Študoval technickú kybernetiku na Technickej univerzite v Drážďanoch. Pôsobil vo výkonných funkciách v nadnárodných konzultačných a IT spoločnostiach, ako partner v PriceWaterhouseCoopers ČR, country managing director v Capgemini ČR a člen predstavenstva v Capgemini Austria/CEE. Po voľbách 2016 nastúpil do vrcholového manažmentu Železničnej spoločnosti Slovensko ako podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku ekonomiky a informačného manažmentu.

Keď dnes nasadnem do rýchlika, aká je šanca, že ma dovezie do cieľa v bezpečí a včas?

Taká istá, ako bola pred tým. Za minulý rok sme mali priemerný čas meškania na jeden vlak asi 1 minútu a 45 sekúnd. Tento rok to zatiaľ máme plus-mínus rovnaké. Preto sa aj snažíme vysvetľovať, že tá situácia sa dramaticky nezmenila. Určite nám však nepomáha, keď sa tejto témy chytajú opoziční poslanci a robia tlačové konferencie. Výsledkom je, že v ľuďoch rastú obavy, čo si podľa mňa nepraje ani opozícia. Teraz vo štvrtok sa nám stalo, že na polhodinu zastal vlak, a niektorí ľudia už začali panikáriť a pripravovať sa na únik. Predtým by im niečo také ani nenapadlo.

Prekvapuje vás taká reakcia?

Štatisticky je vylúčené, že by bolo teraz väčšie riziko nastúpiť do vlaku, než bolo napríklad pred rokom. Od začiatku tohto roka sme vypravili približne 400-tisíc vlakov, z toho je tri až päť prípadov, keď nám zadymila alebo horela lokomotíva. To je mizivé promile. Napriek tomu sme sa ocitli v situácii, že nám niekde neplánovane zastaví vlak a ľudia sa už idú pozrieť, či náhodou nehorí lokomotíva. Takto to nemôže pokračovať – cestujúci musia vedieť, že sú v bezpečí rovnako, ako boli aj predtým.

Poďme si tie incidenty prejsť postupne. Najväčšie chyby ste priznali pri zmätkoch okolo spadnutého vedenia v Bratislave. Cestujúci zostali hodiny sedieť bez klimatizácie, bez vody, než ich pustili von.

To bola situácia, keď spadlo elektrické vedenie a my sme museli naraz riešiť viac než dvadsať vlakov. Situácia, o ktorej hovoríte, sa konkrétne týkala osobného vlaku 3055 smerujúceho do Trnavy. Reakcia niektorých zamestnancov bola z nášho pohľadu neakceptovateľná, opakovane sme sa za ňu ospravedlnili, aj ústami generálneho riaditeľa. Plánujeme z nej vyvodiť dôsledky.

V čom presne tu železničná spoločnosť zlyhala?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Železnice

Teraz najčítanejšie