O malej herečke s Downovým syndrómom, ktorá dáva ľuďom šťastie, a to nie je iba fráza
Dokumentárny film Niečo naviac ukazuje, že chromozóm navyše nemusí byť porucha.
Že je niečo s jej dieťaťom v neporiadku, vycítila v pôrodnici zo správania personálu. Onedlho už presne vedela, na čom je. Lekári Viere Vlčkovej oznámili, že jej malá Dorotka bude pravdepodobne mongoloidná, a rodičke upresnili, na čo sa má pripraviť: vek dožitia 3 až 6 rokov, dieťa sa možno nenaučí chodiť ani rozprávať.
„Ak chcete, zariadime to,“ núkali jej riešenie, ktoré vtedy matka štyroch detí odmietla a nikdy svoje rozhodnutie neľutovala.
Dnes trinásťročná Dorotka ide do puberty, doma svojim rodičom vypomáha s nákupmi a varením. V škole ráta matematické príklady, navštevuje divadelný krúžok, ako všetky iné deti si fičí na Spievankove a svoju mamu zaúča, ako si má vytlačiť dokument cez počítač.
Čím by chcela byť? Herečkou, vyslovuje pred kamerou svoje veľké želanie, ktoré sa jej v skutočnosti v tom momente plní.
Dievčina s Downovým syndrómom je hrdinkou dokumentu Niečo naviac, ktorý o nej, jej rodine a okolí nakrútili Palo Kadlečík a Martin Šenc. Pred týždňom mal premiéru na festivale Cinematik a teraz je v našich kinách.
Bez pátosu
Kto by čakal trochu plochý osvetový film bez ďalších umeleckých kvalít, toho treba upozorniť, že uvidí silnú snímku s dobrým tempom, dramaturgiou a minimom pátosu. Jednoducho kvalitný film, a to teraz nevravíme z politickej korektnosti.
Pôvodne to mal byť iba krátky informačný klip k svetovému dňu ľudí s Downovým syndrómom. Keď však Palo Kadlečík – režisér, strihač a hlavný kameraman snímky – pozoroval,
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
