Ria Gehrerová
Michaela Barcíková
Ak chcete zistiť, koľko prípadov zneužívania slovenská katolícka cirkev riešila za posledné roky, odpoveď sa hľadá ťažko. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) takéto štatistiky nemá a o štúdii, ktorá by skúmala, či sa zneužívanie nedialo alebo nedeje aj u nás, zatiaľ neuvažuje.
O prípadoch zneužívania v cirkvi sa tak dnes dozvedáme len z médií. Známy je farár z Nevidzian, ktorý zneužíval 11-ročné dievča, alebo kňaz Anton Pavlíček z východného Slovenska, toho zo zneužívania obvinila 27-ročná žena, ktorá s ním má aj dieťa. Tvrdí, že ju zneužíval ešte ako malú.
Verejnosť sa dnes zaoberá najmä škandálom okolo biskupa Milana Chautura. Televízia Joj, ktorej sa podarilo nahliadnuť do uznesenia kriminálnej polície, tvrdí, že trestné oznámenie na neho za zneužívanie podala dospelá žena, ktorá dlhodobo žije v Írsku.
„Oznamovateľka uviedla, že ju terajší biskup počas sporadických návštev v rodinnom dome starých rodičov pohlavne zneužíval. Podľa jej slov si ju posadil na kolená a hladil ju po chrbte. Uviedla tiež, že ju najmenej dvakrát prosil, aby mu ukázala svoju izbu, kde ju vraj uložil na posteľ, hladil a bozkával ju na čelo,“ informuje televízia. Vo výpovedi žena podľa JOJ tvrdila, že bola do Chauturu zaľúbená a dúfala, že pre ňu vystúpi z cirkvi. Následne odišla do zahraničia, lebo chcela na všetko zabudnúť.
Katolícka cirkev nevie, koľko podobných prípadov sa u nás prešetrovalo. „Súhrnné čísla pozná len vatikánska Kongregáciu pre náuku viery,“ tvrdí hovorca KBS Martin Kramara. Na Slovensku teda štatistika týchto prípadov neexistuje. Záznamy by mali existovať len na jednotlivých arcibiskupstvách, ktoré majú obvinenia riešiť priamo s Vatikánom. Denník N zaslal otázku aj tam.
A ako sa informácie o zneužívaní majú dostať do Vatikánu? Ak sa niekto dozvie, že k zneužívaniu došlo, má povinnosť oznámiť to biskupovi. Ten má situáciu prešetriť a zhromaždené dôkazy zaslať priamo vatikánskej kongregácii. V Ríme potom rozhodnú, čo bude s prípadom ďalej.
Spovedné tajomstvo kňaz nemôže porušiť ani na polícii
Cirkev má vypracovaný presný postup, ako majú duchovní postupovať, ak sa dozvedia, že mohlo dôjsť k zneužívaniu dieťaťa. Či už kňazom, alebo iným človekom. Tento postup upravuje smernica z roku 2014, verejnosti však nie je prístupná.
Cirkevný analytik Imrich Gazda ju však má k dispozícii a citoval z nej pre Postoj.sk. „Kto sa hodnoverne dozvie o delikte sexuálneho zneužitia maloletej osoby, je povinný to oznámiť orgánom Slovenskej republiky činným v trestnom konaní,“ píše sa v smernici.
Prípad však nemusí vždy skončiť na polícii. Ak sa kňaz o zneužívaní dozvie počas spovede, polícii to nahlásiť nemôže. Aj Trestný zákon považuje spovedné tajomstvo za výnimku a uznáva, že zločin v takom prípade nemusí byť oznámený polícii.
To však neznamená, že ak sa kňaz o prípade dozvie počas spovede, nemôže nič viac urobiť. „Aj v takýchto prípadoch sa dajú nájsť riešenia,“ hovorí Gazda. „Po spovedi môže vziať dieťa za rodičmi alebo na políciu a požiadať ho, nech im povie, čo sa mu stalo alebo stále deje.“
V zákone je však ešte ďalšia podmienka, keď kňaz informáciu o zneužívaní nemôže vyzradiť. A to v prípade, že sa mu niekto zverí a požiada ho o mlčanlivosť. „Napríklad ak niekto príde na faru s prosbou o radu, a kňazovi sa zverí, že má vážnu chorobu. Kňaz o tom nemôže rozprávať druhým,“ vysvetľuje Kramara.
V Austrálii sa štát snažil presadiť, aby kňazi museli oznamovať aj prípady zneužívania, o ktorých sa dozvedia počas spovede. Cirkev však na takúto zmenu nepristúpila. Táto iniciatíva vznikla po tom, čo sa pri vyšetrovaní zistilo, že deti v Austrálii zneužívalo zhruba sedem percent kňazov.
Bez svedkov sa s deťmi stretávať nesmú
Aj pred rokom 2014 podľa Gazdu existovali rôzne smernice, ktoré sa snažili usmerňovať morálne správanie kňazov. „Keď praskli sexuálne škandály a zistilo sa, čo sa v cirkvi robí, dokumenty sa začali sprísňovať a konkretizovať, hovorili o tom, čo je prípustné a čo nie je prípustné. Ako sa má postupovať, ak dôjde k podozreniu,“ hovorí Gazda.
Všetci zamestnanci cirkvi a všetci, ktorí majú nejakú dobrovoľnícku zmluvu s cirkvou, by mali od roku 2016 podpisovať aj Kódex pastoračného správania. „Diecézny biskup ho má prikladať k pracovným zmluvám, ktoré uzatvára,“ hovorí Gazda. V tomto kódexe je opísané, aký prístup k deťom by zamestnanci mali zvoliť.
„Nácviky, katechézy a iné farské aktivity, na ktorých sú prítomné deti a mladiství, sa musia vykonávať v úradných priestoroch (v kostole alebo v katechetickej miestnosti). Nesmú sa konať v rezidenčnej časti farskej budovy či v súkromnom byte,“ píše sa v kódexe.
Navyše sa s deťmi do 15 rokov nesmú stretávať sami – musia s nimi byť aspoň dve dospelé osoby.
Okrem polície a súdov môže duchovného za zneužívanie potrestať aj samotná cirkev. Najtvrdší trest, ktorý môže duchovný dostať, je vylúčenie z cirkvi.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
