Denník N

Dva dni pred mojou stužkovou k nám prišiel exekútor, hovorí žena, ktorá sa roztrasie, keď dostane úradný list

Ilustračné foto – © <a href="https://www.flickr.com/photos/30478819@N08/41319417710/in/photostream/">Marco Verch</a> (<a href="https://creativecommons.org/licenses/by/2.0">CC BY 2.0</a>)
Ilustračné foto – © Marco Verch (CC BY 2.0)

Milica vyrastala v bohatej a váženej podnikateľskej rodine. Kým dospela, bohatstvo sa stratilo a ona sa musela postarať sama o seba.

Pred dvadsiatimi rokmi patrila 17-ročná Milica k miestnej smotánke v okresnom meste na západnom Slovensku. Jej otec pracoval ešte za bývalého režimu v podniku zahraničného obchodu, vedel niekoľko jazykov, mama bola známa kožná lekárka z prominentnej doktorskej rodiny. Po revolúcii sa pustili do podnikania.

Otec skúpil v takzvanej malej privatizácii, v ktorej si dostatočne majetný človek alebo taký, ktorému sa podarilo získať úver z banky, mohol vydražiť obchod, menšiu remeselnícku dielňu či reštauráciu, niekoľko prevádzok. Mama si doplnila vzdelanie, začala sa venovať lekárskej kozmetike a dovážať produkty vtedy stále nie celkom dostupných značiek. Milicin o 8 rokov starší brat vyštudoval farmáciu a prevádzkoval lekáreň.

Rodičom sa veľmi darilo, boli spoločenskí, poznali veľa ľudí, mali dobré vzťahy s miestnou politickou honoráciou, boli mecenášmi detského domova, dali peniaze na opravu kostolnej strechy, sprevádzal ich imidž ľudí, čo vedia všetko vybaviť a keď môžu, pomôžu.

To trvalo pár rokov, asi do roku 1996, možno 1997. Milica si to už presne nepamätá, vtedy to neriešila. „Moja mama, ktorá si veľmi zakladala na dobrých spôsoboch, nám vždy hovorila, že rozprávať sa o peniazoch je vulgárne a deti, hoci už aj veľké, by nemali byť zainteresované do takýchto vecí. Vždy nám len povedala, že sa nemusíme báť, že určite raz veľa zdedíme,“ hovorí.

Všetko a potom nič

Až neskôr sa dozvedela, že hoci im mama tvrdila, že všetko kvitne, rodinné firmy boli v problémoch. Hovoríme o časoch, keď sa veľmi darilo výpalníctvu, vydieraniu, úžere, bielym koňom a pravidlá boli na to, aby sa nedodržiavali. Na to všetko doplatil aj Milicin otec.

„Urobil niekoľko zlých investícií, banka mu už nechcela dať úver, a tak si požičal od nebankového subjektu. Nevládal splácať ani tam, ani tam. Mafiáni sa mu vyhrážali, že nám niečo urobia, tak prepísal na nich svoje firmy. Potom začali chodiť upozornenia z banky, že mešká so splátkami. To viedlo až k exekúcii.“

Posledný novembrový víkend v roku 1998 mala Milicina trieda stužkovú. Všetky dievčatá čakali na jej šaty. Šil ich bratislavský návrhár, látku bola jej mama kupovať v Paríži. Milica si ich

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie