Ľudí s podobnými názormi považujeme za morálnejších a kompetentnejších
K „našim“ vopred pristupujeme tak trochu ako k „nepoškvrneným géniom“, ktorí by pri pokladnici určite vrátili každý cent vydaný navyše a na test sa poctivo pripravili, zatiaľ čo odporcov budeme považovať skôr za skazených, ktorí peniaze nevrátia a na test sa vykašlú.
Na naše morálne presvedčenia vplýva množstvo subjektívnych faktorov, hoci si to obyčajne nechceme priznať a považujeme ich za vzor objektivity.
Na počiatku rozhodovacieho procesu sú totiž subjektívne morálne intuície a emócie a rozum často využívame len na to, aby sme ich ospravedlnili, pričom fantázii sa medze nekladú.
Tak mohol napríklad konzervatívny moderátor a komentátor Sean Hannity z Fox News vytýkať pred pár rokmi Barackovi Obamovi, že je snob odtrhnutý od reality, lebo si dal k párku v rožku nie obyčajnú, ale dijonskú horčicu.
Dvojité štandardy
No keď sa o prezidentský úrad uchádzal Donald Trump, komentátorovi už neprekážalo, že jeho favorit poskytuje rozhovory sediac v pozlátenom kresle a v budove posiatej jeho vlastným menom.
O demokratickom prezidentovi Billovi Clintonovi moderátor Hannity zase hovorí ako o sexuálnom predátorovi, no Trumpove sexuálne prehrešky si buď nevšimol, alebo ich zľahčuje.
Vidíme, že komentátor uplatňuje na tú istú situáciu odlišné štandardy a posudzuje ju podľa toho, či ide o nenávideného protivníka (Clinton a Obama) alebo milovaného obľúbenca (Trump).
Zdá sa, že to, či má niekoho rád alebo nie, a priori vplýva aj na to, či ho bude považovať za morálneho a kompetentného človeka.
Vrátil by peniaze, ak by mu vydali viac?
Podľa výskumu, ktorý vyšiel toto leto v časopise Journal of Experimental Social Psychology, v tom však Hannity nie je zďaleka sám.
