Denník N

Milan Lasica: Všetky texty píšem, ako keby som ich mal spievať ja

Foto - Jozef Uhliarik
Foto – Jozef Uhliarik

Presadiť sa v tejto oblasti na Slovensku nebolo príliš ťažké, hovorí o svojej kariére v populárnej hudbe Milan Lasica.

„Neviem, prečo sa má o pesničkách z obdobia normalizácie hovoriť ako o normalizačných, s tým, že by sme ich nemali uznávať. Samozrejme, že tam boli aj piesne, ktoré boli úmyselne politicky zamerané, ale väčšina tých vecí vznikala ako pesničky na dennú spotrebu,“ hovorí Milan Lasica. „Vhodnejší názov pre ne by bol komerčné.“ Svoje najznámejšie skladby, ktoré zložil s Jarom Filipom na album Bolo nás jedenásť, si opäť zaspieva naživo – 2., 3. a 4. októbra na domovskej scéne v Štúdiu L+S.

Keď ľudia počúvajú pesničky, zvyčajne poznajú interpreta, poniektorí aj autora hudby. Ale len najväčší znalci poznajú aj autora textu. Pesničky, ku ktorým ste texty napísali vy, sú výnimkou. Každý vie, že ich napísal Milan Lasica. Aký bol váš prvý hit?

Obávam sa, že ja som nemal hity, alebo ak, tak len veľmi málo. Myslím si, že každý textár napíše povedzme päťsto textov a z toho sa hitmi stanú tri-štyri. Tak u mňa je to podobné. Ja som začal písať texty začiatkom 60. rokov, a keďže som vtedy nemal skladateľa, s ktorým by som si rozumel, a vlastne ani speváka, ktorému by som písal tie veci, tak z tých textov ani v mojej pamäti veľmi veľa neostalo. A tam sa ťažko dá hovoriť o hitoch, aj keď niektoré, ktoré som napísal pre Zoru Kolínsku, Ivana Krajíčka alebo Zuzku Lonskú, možno boli populárne. To som písal texty na hudbu Pavla Zelenaya, Petra Smékala či Braňa Hronca.

Ale to je pravda, že väčšinou ľudia nepoznajú pesničky podľa textára, ale podľa speváka. Ale sú výnimky. Napríklad piesne Voskovca a Wericha poznajú všetci podľa textov a vedia, kto ich napísal. Alebo piesne Ivana Mládka takisto. A ak piesne, ktorých som sa zúčastnil, poznajú ľudia podľa textov, tak je to pre mňa celkom lichôtka.

Populárnu hudbu počúvajú väčšinou mladí ľudia. Patrili ste medzi tých, čo poznali textárov svojich obľúbených piesní?

V 50. rokoch som veľmi často počúval pesničky, ktoré spieval František Krištof Veselý. Doma sme mali na tú dobu moderný gramofón. Zhora sa položilo desať platní, a keď spodná dohrala, zvrchu sa spustila ďalšia. Každý deň som si na ňom púšťal pesničky Františka Krištofa Veselého. Nikto nevedel, kto ich skomponoval a kto napísal text, ale každý vedel, že to spieva František Krištof Veselý. No bolo zrejmé, že mnohé z tých pesničiek zložil Gejza Dusík, ktorý bol ako skladateľ veľmi známy, lebo už v 30. rokoch písal, ako by sme dnes povedali, muzikály, vtedy operety a hudobné komédie. Pre Dusíka k muzikálom písal texty Pavol Baraxatoris.

Aj české pesničky, ktoré spieval Rudolf Cortés s orchestrom Karla Vlacha, boli známe predovšetkým cez Rudolfa Cortésa. Neskoršie som sa dozvedel, že niektoré z tých textov, ktoré boli veľmi dobré, napísal Vladimír Dvořák či ďalší textár Bedřich Nikodém. Na Slovensku v 50. rokoch väčšinu textov písal Vít Ílek a mnohokrát to boli veľmi dobré texty. On bol prvý, ktorý texty slovenskej populárnej hudby dostal na profesionálnu úroveň.

A u zahraničných interpretov ste rozoznávali textárov?

To už vôbec nie, lebo tí spievali vo svojich rodných jazykoch. Len naozaj veľký odborník by vedel, kto napísal text pre Elvisa Presleyho. Taká informácia nebola. Ja som rozoznával len Elvisa Presleyho. Tie zahraničné šlágre som si však pre vlastnú potrebu otextovával do slovenčiny. Bol to vlastne taký tréning. Ale to som vtedy ešte nevedel.

Ako ste sa dostali k písaniu profesionálnych textov?

V 60. rokoch som sa zblížil so svetom textárov. Rudolf Skukálek bol jeden z básnikov, ktorí začali písať texty na – vtedy sa to volalo – tanečnú hudbu. Založil celú skupinu básnikov, čo sa venovali populárnej hudbe, bol v nej aj Tomáš Janovic. Rudolf Skukálek ma požiadal, či by som nepísal kritiky na pesničky. Mal som 22 rokov. Ja som sa pokúšal, ale potom som zistil, že ma viac baví písať texty

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Hudba

Milan Lasica

Kultúra

Teraz najčítanejšie