Denník N

NASA nie je len o pristátí človeka na Mesiaci. Príbeh vesmírnej agentúry, ktorá 60 rokov skúma vesmír a Zem

Na snímke z roku 1969 americký astronaut Buzz Aldrin pri americkej zástave na povrchu Mesiaca. Foto – TASR/AP
Na snímke z roku 1969 americký astronaut Buzz Aldrin pri americkej zástave na povrchu Mesiaca. Foto – TASR/AP

NASA začala fungovať 1. októbra v roku 1958. Úspechy NASA nás napĺňajú hrdosťou, čo sme ako ľudstvo dokázali, hovorí slovenský vedec.

„Cape Kennedy je už niekoľko dní obsadený a do vzdialenosti 100 míľ nie je možné dostať nocľah. Odhaduje sa, že na okolitých plážach, pozdĺž ciest, na ostrovoch i na pevnine je okolo milión divákov,“ prihováral sa poslucháčom Českého rozhlasu novinár Jiří Dienstbier, keď 16. júla v roku 1969 na vlastné oči pozoroval, ako misia Apollo 11 smeruje k Mesiacu.

O niekoľko dní na to, 20. júla, sa lunárny modul Eagle (orol) oddelil od veliteľského modulu a pristál na povrchu Mesiaca.

Ako prvý z neho vystúpil astronaut Neil Armstrong. Keď vkročil na povrch Mesiaca, vyslovil onú pamätnú vetu: „Je to malý krok pre človeka, no obrovský skok pre ľudstvo“.

Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva

V priamom prenose sledovalo výnimočnú udalosť 600 miliónov ľudí. Medzi nimi bol aj Ján Baláž, dnes kozmický inžinier z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. „Bol som vtedy iba malý chlapec, no tie zábery z Mesiaca sa mi navždy vryli do pamäti. Bolo to niečo úžasné a prelomové,“ zaspomínal pre Denník N na prvé pristátie ľudí na Mesiaci.

Po Armstrongovi vystúpil z lunárneho modulu aj jeho kolega Buzz Aldrin. Astronauti strávili na povrchu Mesiaca niečo cez dve a pol hodiny – rozmiestnili na ňom vedecké prístroje, robili fotografie, zbierali kamene a iné vzorky, no stihli aj vztýčiť americkú vlajku či prijať gratulácie od prezidenta Richarda Nixona.

Tiež skúšali, ako sa im na Mesiaci pohybuje, či si všimnú teplotný rozdiel, keď budú v tieni alebo na slnku, a skúmali, ako sa zachová mesačná pôda, keď do nej kopnú.

Pri návrate do lunárneho modulu dali na rebrík zostupnej časti modulu plaketu s týmto nápisom:

Tu ľudia z planéty Zem

Po prvý raz vkročili na Mesiac

Júl 1969 n. l.

Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva.

Potom odštartovali k veliteľskému modulu na obežnej dráhe Mesiaca, v ktorom ich čakal pilot Michael Collins.

O štyri dni nato sa trio astronautov úspešne vrátilo na Zem, keď pristáli do Tichého oceánu.

Stopa na Mesiaci, rok 1969. Na Mesiaci zostane po milióny rokov, nie je tam žiaden vietor, ktorý by ju odvial. Foto – NASA

Vesmírne preteky vyhrali Američania

Američanom trvalo iba osem rokov, aby sa dostali na Mesiac. O odvážnom pláne cestovať na náš prirodzený satelit hovoril v máji v roku 1961 prezident J. F. Kennedy: „Som presvedčený, že tento národ by sa mal usilovať, aby pred koncom tejto dekády dosiahol cieľ, aby človek pristál na Mesiaci a bezpečne sa vrátil na Zem.“

Rok na to Kennedy v motivačnom príhovore povedal: „Rozhodli sme sa, že do konca tohto desaťročia pôjdeme na Mesiac a spravíme aj iné veci, nie preto, že by boli ľahké, ale preto, lebo sú ťažké.“ 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prvé pristátie na Mesiaci

Technológie

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie