Z Hambašského lesa sa stáva symbol boja proti energetickým gigantom

Pred šiestimi rokmi obsadili aktivisti a aktivistky zo združenia AusgeCO₂hlt Hambašský les na okraji najväčšej povrchovej bane v Európe. V tom čase skutočnosť, že Nemecko, krajina, ktorá sa skôr zasadzuje byť klimatickým vzorom pre zvyšok sveta, je súčasne producentom „najšpinavšieho“ fosílneho paliva v Európe, nebola verejnou témou.

Vtedajšia požiadavka ukončiť ťažbu a spaľovanie uhlia sa zdala príliš radikálna, dnes je však situácia odlišná. Čoraz výraznejšie prejavy klimatickej zmeny, klimatická konferencia v Paríži i vlna blokád uhoľných infraštruktúr počas uplynulých troch rokov túto tému v Nemecku zvýraznili natoľko, až sa z nej stala jedna z najpálčivejších politických otázok v krajine.

Počas týchto šiestich rokov sa v lese starom dvanásťtisíc rokov zrodili stromové dedinky – Dubové mestečko či Lorien. Obe sú dnes už len spomienkou, pretože na začiatku septembra polícia začala s vysídľovaním obyvateľov lesa.

Šéf RWE: Neexistuje priestor na kompromis

Počas jedného z policajných zásahov zomrel po páde z mostíka v korunách stromov 27-ročný aktivista a novinár Steffen Meyn. Snažil sa zdokumentovať zatýkanie aktivistov, pretože v tom čase polícia bránila novinárom vstúpiť do lesa.

Pietny pokoj netrval dlho a vo vysídľovaní sa naplno pokračovalo takmer okamžite po tragédii.

Do lesa aj napriek neustálej prítomnosti polície prichádzajú ďalší aktivisti a stavajú nové barikády, čím sa snažia spomaliť postup energetickej spoločnosti RWE. Z Hambašského lesa sa tak stalo symbolické bojisko klimatickej politiky.

Pre lokálne noviny Kölner Stadt-Anzeiger generálny riaditeľ RWE Martin Schmitz povedal, že neexistuje priestor na kompromis.

Po bojkote energetickej spoločnosti RWE, ktorá má povolenie ťažiť až do roku 2040, volá verejnosť čoraz hlasnejšie. Celoeurópsku petíciu proti ďalšej ťažbe v Hambašskom lese podpísalo zatiaľ takmer 790-tisíc ľudí. Cieľom je dosiahnuť milión podpisov a vyzvať politikov, ktorí majú moc, aby zasiahli a zachránili zvyšok lesa.

Tento víkend prišlo do lesa asi 15-tisíc ľudí a protesty majú vyvrcholiť budúci týždeň, keď organizátori a organizátorky čakajú ešte vyššiu účasť.

Eine Bewegung wächst 💚 #hambibleibt pic.twitter.com/PcWCUVNUM5

— Greenpeace e.V. (@greenpeace_de) September 30, 2018

Pomáhať a chrániť, nie uhlie brániť

Približne 3 a pol tisíc policajtov bolo nasadených do Hambašského lesa, aby vysídlili cca 150 aktivistov a aktivistiek. Ide o jednu z najväčších policajných operácií v Severnom Porýní-Vestfálsku.

,,Nie sme tu preto, aby sme bojovali s políciou,“ píše na svojom profile český ekologický aktivista Jan Rovenský, ktorý situáciu sleduje priamo z koruny stromu. Podľa neho sa Hambach môže stať na celoeurópskej úrovni rovnakým mementom ako zbúraná česká obec Libkovice, kde sa nikdy neťažilo.

V polovici októbra sa má definitívne začať výrub lesa. Tlak zo strany obrancov a obrankýň lesa pokračuje a očakávajú sa ďalšie protesty, blokády či akcie občianskej neposlušnosti, ktoré iniciatíva Ende Gelände ohlásila na koniec októbra.

Ako poznamenal český redaktor ekonomického týždenníka Euro Jan Brož, situáciou v Hambachu sa „uhoľný priemysel strelil do nohy. Možno aj do hlavy“.

Spoločnosť Gerken, ktorá polícii prenajímala mechanizmy, svoje stroje z lesa stiahla aj napriek platnej zmluve. Ozývajú sa aj nespokojní zasahujúci policajti; policajné odbory napríklad zásah označili za „hrubú politickú chybu“. Oficiálne dôvody na vysídľovanie považujú za nezmyselné rovnako ako skutočnosť, že sú „nútení brániť ťažobné aktivity namiesto zdravia a bezpečnosti občanov“.

Mnohí sa pýtajú, či je takáto masívna policajná akcia skutočne nutná a či sa oplatí, keďže je platená z peňazí daňových poplatníkov.

Keď rozhoduje korporácia

Rozhodnutie energetického gigantu o urýchlení ťažby prichádza v čase zasadania tzv. uhoľnej komisie, ktorá nerozhoduje, či uhlie skončí, ale kedy. Masívna protiuhoľná kampaň a policajná brutalita v Hambašskom lese môžu rozhodovací proces komisie ovplyvniť.

Šéf energetického gigantu RWE však hovorí, že už čaká príliš dlho, kým sa polícia poráta s „kriminálnikmi“ v lese, informuje portál Deutsche Welle. Prácu v bani a jej okolí má v Hambachu asi päťtisíc ľudí.

Aktivisti a niektorí členovia komisie urgujú energetickú spoločnosť RWE, aby s ťažbou počkala, kým sa stanoví ekonomický plán pre banícke oblasti. Uhoľná komisia by totiž mala rozhodnúť a predstaviť svoj plán do konca roka.

Koniec doby uhoľnej?

Napriek tomu, že Nemecko vo veľkom obhajuje používanie obnoviteľných zdrojov energie, jeho prístup k uhliu je vo výraznom protiklade. Spomedzi krajín G7 sa v snahe zbaviť sa závislosti od uhlia nachádza na predposlednom mieste, dokonca aj za Spojenými štátmi, ktorých prezident Donald Trump je podporou uhlia známy.

Nemecko si v boji proti klimatickej zmene stanovilo ambiciózne ciele. Týkajú sa najmä prechodu na obnoviteľné zdroje energie a výrazného zníženia emisií oxidu uhličitého. Aby svoje klimatické záväzky plnilo, do roku 2030 chce posilniť veternú a solárnu energiu zo súčasnej asi jednej tretiny na dvojnásobok.

They've already destroyed so much of the forest 🙁

Protect what's left: https://t.co/pHkcVd78AR #HambacherForst #HambiBleibt pic.twitter.com/RvTOcMkB1Y

— Greenpeace International (@Greenpeace) September 28, 2018

Tým by mala znížiť emisie CO₂ a svoju závislosť od uhlia, ktorá má dnes v energetickom mixe asi 40-percentné zastúpenie. Čiastočne aj z dôvodu rozhodnutia kancelárky Angely Merkelovej, že do konca roka 2022 Nemecko vypne všetkých 17 reaktorov.

Spaľovanie fosílnych palív v Nemecku je však stále najväčším zdrojom emisií oxidu uhličitého v Európe, a aby Nemecko splnilo svoje záväzky z Parížskej dohody, muselo by začať s vyraďovaním uhlia už v roku 2019 a do roku 2035 by sa ho muselo zbaviť úplne.

Práve rok 2035 by mal byť rokom konca doby uhoľnej v Nemecku. Podľa RWE je to príliš skoro a pre energetickú spoločnosť je to neakceptovateľný plán. Nemecko je hlavným producentom lignitu, pri ktorého spaľovaní vzniká najviac oxidu uhličitého na svete. Je však najlacnejším uhlím.

Proti uhliu sa vyjadruje väčšina nemeckej spoločnosti a strana Zelených preto ostro kritizuje RWE, že koná v úplnom rozpore s verejnou mienkou či hľadaním kompromisu.