Koniec EÚ, ako ju poznáme? Konflikt s Orbánom a jeho spojencami môže byť začiatok nového normálu

Vyše týždeň po tom, čo Európsky parlament prvý raz v histórii aktivoval článok sedem z obavy o právny štát v Maďarsku, je jasné, že jeho premiér Viktor Orbán zo svojich kontroverzných krokov proti médiám či občianskej spoločnosti ustupovať nebude.

Jasné je aj to, že sankcie mu vzhľadom na podporu spojencov z Poľska či Bulharska nehrozia. V centre Prahy mu okrem iných verejne vyslovil podporu pred maďarským veľvyslanectvom člen ODS Václav Klaus mladší. 

Zo Sofie sa na stranu maďarského premiéra postavil vicepremiér a šéf nacionalistickej strany VMROP Krasimir Karakačanov.

Jeden z možných trestov pre maďarskú vládu, akým je odobranie hlasovacích práv v Európskej rade, je skôr nereálny.

Na takéto uzavretie procedúry, ktorú v septembri naštartovali poslanci Európskeho parlamentu, je totiž potrebný súhlas všetkých ostatných krajín a to je nateraz vylúčené.

EÚ čaká komplikované obdobie

Za Orbánom dlhodobo stojí poľská vláda, ktorá má podobné problémy ako Maďarsko pre spornú reformu justície. Tá aj podľa slovenského podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča stiera hranice medzi vládnou a súdnou mocou.

A v pondelok pre ňu Európska komisia oficiálne poslala Poľsko k únijnému súdu. Obe krajiny si navzájom vyslovili podporu a povedali, že akékoľvek sankcie budú vetovať.

Napriek tomu však podľa oslovených expertov bude sankčná procedúra pre Orbána mimoriadne nepríjemná a oslabí ho v rámci EÚ. To však platí aj naopak – pre EÚ, ktorá po budúcoročných voľbách do europarlamentu očakáva posilnenie populistov.

„Musíme sa pripraviť na nové obdobie, keď staré zaužívané pravidlá možno nebudú platiť,“